Dukas, Paul

Text hesla

Dukas [düka], Paul, 1. 10. 1865 Paríž – 17. 5. 1935 tamže — francúzsky skladateľ, hudobný kritik a pedagóg.

Študoval kompozíciu na konzervatóriu v Paríži, kde sa zoznámil s Claudom Debussym a od 1910 tam pôsobil ako pedagóg. V roku 1888 získal Rímsku cenu za kantátu Velléda, čo mu otvorilo cestu na významné koncertné pódiá. V inštrumentácii a harmónii nadviazal vo svojich dielach na Richarda Wagnera, Clauda Debussyho, Césara Francka, Gabriela Faurého, Vincenta D’Indyho a i. V roku 1892 upútal pozornosť predohrou Polyeucte (1891) k tragédii Pierra Corneilla, svetovú slávu si získal symfonickým scherzom Čarodejníkov učeň (L’Apprenti sorcier, 1897, podľa rovnomennej Goetheho básne) i operou Ariana a Modrofúz (Ariane et Barbe-Bleue, 1906, podľa poémy Maurica Maeterlincka) napísanou pod vplyvom Debussyho Pelléa a Mélisandy. Jeho tvorbu uzatvára balet La Péri (1912, podľa orientálnej legendy).

Revidoval a vydal diela Jeana Philippa Rameaua, Françoisa Couperina a Domenica Scarlattiho. Krátko pred smrťou prevažnú časť svojej tvorby zničil. Ako kritik a publicista písal do La Revue Hebdomadaire (1892 – 1901) a Chronique des beaux-arts (1894 – 1902), posmrtne vyšlo súborné vydanie jeho kritík (Écrits musicaux de Paul Dukas, 1948).

Text hesla

Dukas [düka], Paul, 1. 10. 1865 Paríž – 17. 5. 1935 tamže — francúzsky skladateľ, hudobný kritik a pedagóg.

Študoval kompozíciu na konzervatóriu v Paríži, kde sa zoznámil s Claudom Debussym a od 1910 tam pôsobil ako pedagóg. V roku 1888 získal Rímsku cenu za kantátu Velléda, čo mu otvorilo cestu na významné koncertné pódiá. V inštrumentácii a harmónii nadviazal vo svojich dielach na Richarda Wagnera, Clauda Debussyho, Césara Francka, Gabriela Faurého, Vincenta D’Indyho a i. V roku 1892 upútal pozornosť predohrou Polyeucte (1891) k tragédii Pierra Corneilla, svetovú slávu si získal symfonickým scherzom Čarodejníkov učeň (L’Apprenti sorcier, 1897, podľa rovnomennej Goetheho básne) i operou Ariana a Modrofúz (Ariane et Barbe-Bleue, 1906, podľa poémy Maurica Maeterlincka) napísanou pod vplyvom Debussyho Pelléa a Mélisandy. Jeho tvorbu uzatvára balet La Péri (1912, podľa orientálnej legendy).

Revidoval a vydal diela Jeana Philippa Rameaua, Françoisa Couperina a Domenica Scarlattiho. Krátko pred smrťou prevažnú časť svojej tvorby zničil. Ako kritik a publicista písal do La Revue Hebdomadaire (1892 – 1901) a Chronique des beaux-arts (1894 – 1902), posmrtne vyšlo súborné vydanie jeho kritík (Écrits musicaux de Paul Dukas, 1948).

Zverejnené v máji 2003. Aktualizované 10. februára 2021.

citácia

Dukas, Paul [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/dukas-paul