drevené dychové hudobné nástroje

Text hesla

drevené dychové hudobné nástroje — vzduchozvučné hudobné nástroje (→ aerofóny) cylindrického alebo kónického tvaru, zvyčajne s jedným otvoreným koncom. Delia sa na hranové, ktoré sú rozozvučiavané nárazom vzduchového prúdu na hranu otvoru, a jazýčkové, rozozvučiavané kmitaním jedného alebo dvoch jazýčkov. K hranovým dreveným dychovým nástrojom patria napr. pozdĺžna a priečna flauta, pikola; k jednojazýčkovým sa zaraďujú všetky druhy klarinetov, basetový roh, saxofón, tárogató; k dvojjazýčkovým hoboj, anglický roh, fagot a kontrafagot. V symfonickom orchestri tvoria flauty, hoboje, klarinety a fagoty samostatnú nástrojovú skupinu. Z ľudových hudobných nástrojov k nim patria rôzne druhy píšťal (koncovky, dvojité píšťaly, pastierske píšťaly, kostené handrárske píšťaly a i.) s hmatovými otvormi alebo bez nich, fujara a gajdy; v pastierskom prostredí boli obľúbené aj veľké signalizačné nástroje bez hmatových otvorov so zahnutou spodnou časťou a s dreveným nátrubkom (alpský roh, trombita).

Predchodcami drevených dychových hudobných nástrojov boli jednoduché píšťaly vyrábané od praveku z rôznych materiálov (drevo, bambus, hlina, kosti), neskôr rôzne druhy fláut a nástrojov z radu šalmajov s jednoduchým alebo s dvojitým jazýčkom (aulos, tibia, čínske flauty a i.), z ktorých sa postupne vyvinuli dnešné flauty a cez stredoveké bomharty dnešné jazýčkové nástroje.

Základný tón vznikajúci chvením vzduchového stĺpca sa zvyšuje odkrývaním tónových otvorov, dierok navŕtaných do steny nástroja, čím sa dosiahne základný diatonický rad. Chromatické tóny sa tvoria neúplným zakrývaním dierok a hmatovými kombináciami pomocou klapkového mechanizmu, ktorý zostrojil nemecký flautista a nástrojár Theobald Böhm (*1794, †1881). Tóny vyššie ako základný rad sa tvoria tzv. prefukovaním.

Text hesla

drevené dychové hudobné nástroje — vzduchozvučné hudobné nástroje (→ aerofóny) cylindrického alebo kónického tvaru, zvyčajne s jedným otvoreným koncom. Delia sa na hranové, ktoré sú rozozvučiavané nárazom vzduchového prúdu na hranu otvoru, a jazýčkové, rozozvučiavané kmitaním jedného alebo dvoch jazýčkov. K hranovým dreveným dychovým nástrojom patria napr. pozdĺžna a priečna flauta, pikola; k jednojazýčkovým sa zaraďujú všetky druhy klarinetov, basetový roh, saxofón, tárogató; k dvojjazýčkovým hoboj, anglický roh, fagot a kontrafagot. V symfonickom orchestri tvoria flauty, hoboje, klarinety a fagoty samostatnú nástrojovú skupinu. Z ľudových hudobných nástrojov k nim patria rôzne druhy píšťal (koncovky, dvojité píšťaly, pastierske píšťaly, kostené handrárske píšťaly a i.) s hmatovými otvormi alebo bez nich, fujara a gajdy; v pastierskom prostredí boli obľúbené aj veľké signalizačné nástroje bez hmatových otvorov so zahnutou spodnou časťou a s dreveným nátrubkom (alpský roh, trombita).

Predchodcami drevených dychových hudobných nástrojov boli jednoduché píšťaly vyrábané od praveku z rôznych materiálov (drevo, bambus, hlina, kosti), neskôr rôzne druhy fláut a nástrojov z radu šalmajov s jednoduchým alebo s dvojitým jazýčkom (aulos, tibia, čínske flauty a i.), z ktorých sa postupne vyvinuli dnešné flauty a cez stredoveké bomharty dnešné jazýčkové nástroje.

Základný tón vznikajúci chvením vzduchového stĺpca sa zvyšuje odkrývaním tónových otvorov, dierok navŕtaných do steny nástroja, čím sa dosiahne základný diatonický rad. Chromatické tóny sa tvoria neúplným zakrývaním dierok a hmatovými kombináciami pomocou klapkového mechanizmu, ktorý zostrojil nemecký flautista a nástrojár Theobald Böhm (*1794, †1881). Tóny vyššie ako základný rad sa tvoria tzv. prefukovaním.

Zverejnené v máji 2003. Aktualizované 13. novembra 2020.

citácia

Drevené dychové hudobné nástroje [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-12-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/drevene-dychove-hudobne-nastroje