Domingo, Plácido
Domingo, Plácido, 21. 1. 1941 Madrid — španielsky spevák (tenor) a dirigent.
Pochádza z rodiny spevákov zarzuely. Študoval hru na klavíri, dirigovanie a spev na konzervatóriu v Mexiku, kde v roku 1957 debutoval ako barytonista v zarzuele Manuela Fernándeza Caballera (*1835, †1906) Gigantes y cabezudos. Prvú veľkú rolu stvárnil v roku 1961 ako Alfrédo (Traviata) v opere v Monterrey, vzápätí úspešne hosťoval v Dallase (Arthur, Lucia z Lammermooru) po boku Joan Sutherlandovej. V rokoch 1962 – 65 absolvoval 280 predstavení v Izraelskej národnej opere (dnes Nová izraelská opera), od roku 1966 účinkoval v Metropolitnej opere v New Yorku, kde po svojom prvom vystúpení ako Mauricio (Adriana Lecouvreur) zožal obrovský úspech, od 1969 vystupoval v milánskej La Scale, od 1971 v Royal Opera House v Londýne, ako aj na operných scénach v San Franciscu, Berlíne, vo Viedni i na festivaloch v Edinburghu a Salzburgu.
Ako lyricko-dramatický tenorista čerpá z rozsiahleho repertoáru diel Giuseppeho Verdiho: Alfrédo (Traviata), Radames (Aida), Rodolfo (Luisa Millerová), Macduff (Macbeth), Vojvoda z Mantovy (Rigoletto), Ismaele (Nabucco), Gabriele Adorno (Simon Boccanegra), Othello, Don Carlos, Ernani, Stiffelio; Giacoma Pucciniho: Kalaf (Turandot), Cavaradossi (Tosca), Des Grieux (Manon Lescaut), Pinkerton (Madame Butterfly), Rudolf (Bohéma), Rinuccio (Gianni Schicchi); Gaetana Donizettiho: Edgar (Lucia z Lammermooru), Nemorino (Nápoj lásky); Georgea Bizeta: Don José (Carmen); Ludwiga van Beethovena: Florestan (Fidelio); Wolfganga Amadea Mozarta: Don Ottavio (Don Giovanni), Ferrando (Così fan tutte), Idomeneus (Idomeneo); Richarda Wagnera: Siegmund (Valkýra), Erik (Blúdiaci Holanďan), Lohengrin, Parsifal, Tannhäuser; Piotra Iľjiča Čajkovského: Lenskij (Eugen Onegin), Hermann (Piková dáma); Modesta Petroviča Musorgského: Šujskij (Boris Godunov); Pietra Mascagniho: Turiddu (Sedliacka česť); Camilla Saint-Saënsa: Samson (Samson a Dalila); Hectora Berlioza: Aeneas (Trójania); Gioacchina Rossiniho: Figaro (Barbier zo Sevilly); Isaaca Albéniza: Kráľ Artuš (Merlin) a i.
Ako dirigent naštudoval Verdiho operu Attila (1973, Barcelona) a operetu Johanna Straussa ml. Netopier (1983, Royal Opera House, Londýn). Mnohé postavy zo svojho repertoáru naspieval aj v nahrávkach operných kompletov na gramofónové platne a vo filmových verziách opier (Alfréd, La Traviata, 1983; Othello, Othello, 1986, réžia Franco Zeffirelli; Don José, Carmen, 1984, réžia Francesco Rossi). Absolvoval viac ako dvetisíc predstavení, účinkuje aj ako oratórny spevák. Preslávil sa aj tzv. koncertmi troch tenoristov spolu s Josém Carrerasom a Lucianom Pavarottim.