disperzia

disperzia [lat.] — rozptyl, rozptýlenie, rozklad, rozloženie;

1. biol., ekol. — rozptyl, rozmiestnenie jedincov rastlinného alebo živočíšneho druhu jednej populácie na určitej ploche alebo v určitom priestore (napr. rozmiestnenie hlucháňov v krajine, smrekov v monokultúre a pod.), jeden zo základných znakov populácie. Poznanie disperzie je nevyhnutné pri výbere vhodnej metódy na zisťovanie abundancie. Podľa usporiadania sa rozlišujú tri základné typy disperzie, ktoré sa môžu aj kombinovať: rovnomerná (jedince sú rozmiestnené v pravidelných vzdialenostiach), náhodná alebo nepravidelná (jedince sú rozmiestnené v rôznych vzdialenostiach) a skupinová alebo zhlukovitá disperzia (jedince sú rozmiestnené v rodinách, stádach a pod.). Tlak prostredia spôsobujúci disperziu môže byť vektorový (rovnomerný rozptyl) alebo spôsobený podmienkami prostredia (voda, vietor), alebo náhodne ovplyvnený, napr. striedaním ročných období;

2. fyz. a) disperzia elektromagnetických vĺn — závislosť rýchlosti šírenia elektromagnetických vĺn v danom prostredí od frekvencie (vlnovej dĺžky). Prostredie, v ktorom fázová rýchlosť vlnenia závisí od frekvencie, sa nazýva disperzné prostredie, pričom disperzné sú v podstate všetky prostredia okrem vákua. Ak sa vyslaný elektromagnetický signál skladá z viacerých frekvenčných zložiek, tie sa v disperznom prostredí šíria rôznymi rýchlosťami, takže pôvodný tvar signálu sa postupne narúša. Pri šírení vo vákuu sa tvar signálu nemení. Vo väčšine dielektrických materiálov je disperzia elektromagnetických vĺn spôsobená závislosťou permitivity materiálu od frekvencie. Vo viditeľnej oblasti elektromagnetického vlnenia sa disperzia prejavuje ako závislosť indexu lomu optického prostredia od frekvencie (vlnovej dĺžky) dopadajúceho žiarenia, ide o disperziu svetla. Pri normálnej disperzii svetla index lomu s rastúcou vlnovou dĺžkou monotónne klesá, v určitých úzkych oblastiach vlnových dĺžok však môže i narastať (anomálna disperzia). Anomálna disperzia sa spravidla vyskytuje v oblasti absorpčných pásov danej látky. Disperziu kvantitatívne charakterizuje vzťah \((n_2 - n_1)/(\lambda_2 - \lambda_1) = \Delta n/\Delta \lambda\), kde \(n_1\) a \(n_2\) sú indexy lomu zodpovedajúce vlnovým dĺžkam \(\lambda_1\) a \(\lambda_2\). Disperzia sa využíva v optických prístrojoch na rozklad polychromatického svetla (žiarenia) na jednotlivé farebné zložky (spektrum), čo môže súčasne slúžiť na výber jednej z nich, t. j. na získanie monochromatického svetla. Ako disperzné prvky sa na rozklad svetla používajú hranoly (disperzia lomom) alebo optické mriežky (disperzia difrakciou). Disperzná schopnosť hranola a optickej mriežky sa charakterizuje uhlovou disperziou vyjadrenou vzťahom \(\Delta \Phi/\Delta \lambda\) , kde \(\Delta \Phi\) je uhol, kt. zvierajú dva lúče vystupujúce z hranola a líšiace sa vlnovými dĺžkami o \(\Delta \lambda\). Na tienidle, na kt. sa vzniknuté spektrum zachytáva, sa disperzia číselne charakterizuje lineárnou disperziou vyjadrenou vzťahom \(\Delta x/\Delta \lambda\), kde \(\Delta x\) je vzdialenosť medzi lúčmi s rozdielom vlnových dĺžok \(\Delta \lambda\). V opticky aktívnych látkach nastáva optická rotačná disperzia (→ Cottonov jav), ktorá sa prejavuje otáčaním roviny polarizácie lineárne polarizovaného svetla prechádzajúceho takýmto prostredím,

b) disperzia výsledkov merania → meranie;

3. chem. → disperzná sústava;

4. štatist. → rozptyl náhodnej premennej;

5. pedol. disperzia pôdnych častíc — mechanické a chemické rozrušenie štruktúrnych pôdnych agregátov na jednotlivé mechanické elementárne zrná piesku, prachu, ílu a koloidov. V prírode prebieha vplyvom silno kyslého alebo zásaditého prostredia, v laboratórnych podmienkach pri stanovovaní zrnitosti pôdy rozotieraním, varením a aplikáciou chemikálií alebo ultrazvuku na zeminu.