disociácia

disociácia [lat.] — rozklad, štiepenie; chem. rozpad molekuly na dve alebo na viac molekúl, skupín, radikálov, atómov alebo iónov. Disociácia je endotermický dej – na roztrhnutie väzby je potrebné dodať energiu, ktorej veľkosť závisí od energie väzieb v molekule; počet disociovaných molekúl preto rastie s teplotou. Podľa druhu energie, ktorá môže vyvolať disociáciu, sa rozlišuje tepelná disociácia, fotodisociácia (pôsobenie svetla) a elektrolytická disociácia (pôsobenie rozpúšťadla). Pri úplnej disociácii disociujú všetky molekuly, pri čiastočnej disociácii len časť z nich, pričom molekuly disociujú tým ľahšie, čím je energia ich väzieb menšia. Medzi disociovanými a nedisociovanými molekulami sa ustaľuje disociačná rovnováha (v praxi sa ňou najčastejšie rozumie rovnováha pri elektrolytickej disociácii), ktorá je charakterizovaná disociačnou konštantou (nízka hodnota disociačnej konštanty ukazuje, že disociačná rovnováha je posunutá v prospech nedisociovaných molekúl) a závisí od teploty, tlaku a prostredia, v ktorom disociácia prebieha. V prostredí silno polárnych rozpúšťadiel sa posúva v prospech disociovaných molekúl. Disociácia je spojená s rastom počtu častíc, zníženie tlaku preto posúva disociačnú rovnováhu v prospech disociácie molekúl a naopak. Mieru disociácie udáva disociačný stupeň.