Dimitrovová, Blaga

Text hesla

Dimitrovová (Dimitrova), Blaga, plné meno Blaga Nikolova Dimitrova, 2. 1. 1922 Biala Slatina – 2. 5. 2003 Sofia — bulharská spisovateľka, literárna kritička, esejistka a politička. V 80. rokoch 20. stor. patrila k bulharským intelektuálom tvoriacim opozíciu proti komunistickému režimu (napr. protestovala proti uväzneniu V. Havla). V roku 1989 a začiatkom 90. rokov 20. stor. sa podieľala na odstránení komunistickej totality a na budovaní základov demokratických princípov v Bulharsku. Od roku 1991 pôsobila ako poslankyňa národného zhromaždenia, v rokoch 1992 – 93 ako viceprezidentka.

Časopisecky publikovala už pred 2. svetovou vojnou. Začiatky jej povojnovej básnickej tvorby boli poznačené zjednodušeným videním reality a patetizmom socialistického realizmu: Verše o vodcovi (Stichove za vožda, 1950). Koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. stor. sa zaradila medzi tvorcov usilujúcich sa vyslobodiť poéziu z prisluhovania ideológii. Významnú úlohu vo vývine bulharskej poézie zohrala Dimitrovovej ľúbostná a intímna lyrika, napr. básnické zbierky Dovidenia zajtra (Do utre, 1959), Svet v hrsti (Svetăt v šepa, 1962) a i. Pohľad do vnútorného sveta ženy, na jej údel a podstatu ženstva zobrazila v básňach, ktoré sama označovala ako lyrické poémy (Opačný čas, Obratno vreme, 1965; Okamihy, Migove, 1968; Ako, Kak, 1974). Ako prozaička debutovala v roku 1965 románom Cesta k sebe (Pătuvane kăm sebe si), ktorý nemá klasickú románovú fabulu, dominuje v ňom však reflexívna zložka, preto je označovaný ako román-esej, podobne ako román Obchádzka (Otklonenie, 1967; slov. 1973). V období americko-vietnamskej vojny Dimitrovová viackrát navštívila Vietnam a angažovala sa v hnutí za ukončenie konfliktu. Výsledkom ciest boli román Posledný súd (Strašnija săd, 1969) a reportážny denník Podzemné nebo (Podzemno nebo, 1972).

Dimitrovovej najúspešnejšným dielom je poetický román Lavína (Lavina, 1971; slov. 1973), v ktorom sa tragický osud skupiny horolezcov stal východiskom filozofického uvažovania o existenciálnych otázkach ľudského bytia. Je tiež autorkou divadelných hier Dr. Faustína (D-r Faustina, 1972; slov. 1983) a Bogomilka (1974, z politických príčin vyšiel až 1990) a esejí (z 80. rokov, keď žila v ústraní, ale aj z 90. rokov 20. stor.). Prekladala z poľskej, ruskej, škandinávskej a starogréckej literatúry.

Text hesla

Dimitrovová (Dimitrova), Blaga, plné meno Blaga Nikolova Dimitrova, 2. 1. 1922 Biala Slatina – 2. 5. 2003 Sofia — bulharská spisovateľka, literárna kritička, esejistka a politička. V 80. rokoch 20. stor. patrila k bulharským intelektuálom tvoriacim opozíciu proti komunistickému režimu (napr. protestovala proti uväzneniu V. Havla). V roku 1989 a začiatkom 90. rokov 20. stor. sa podieľala na odstránení komunistickej totality a na budovaní základov demokratických princípov v Bulharsku. Od roku 1991 pôsobila ako poslankyňa národného zhromaždenia, v rokoch 1992 – 93 ako viceprezidentka.

Časopisecky publikovala už pred 2. svetovou vojnou. Začiatky jej povojnovej básnickej tvorby boli poznačené zjednodušeným videním reality a patetizmom socialistického realizmu: Verše o vodcovi (Stichove za vožda, 1950). Koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. stor. sa zaradila medzi tvorcov usilujúcich sa vyslobodiť poéziu z prisluhovania ideológii. Významnú úlohu vo vývine bulharskej poézie zohrala Dimitrovovej ľúbostná a intímna lyrika, napr. básnické zbierky Dovidenia zajtra (Do utre, 1959), Svet v hrsti (Svetăt v šepa, 1962) a i. Pohľad do vnútorného sveta ženy, na jej údel a podstatu ženstva zobrazila v básňach, ktoré sama označovala ako lyrické poémy (Opačný čas, Obratno vreme, 1965; Okamihy, Migove, 1968; Ako, Kak, 1974). Ako prozaička debutovala v roku 1965 románom Cesta k sebe (Pătuvane kăm sebe si), ktorý nemá klasickú románovú fabulu, dominuje v ňom však reflexívna zložka, preto je označovaný ako román-esej, podobne ako román Obchádzka (Otklonenie, 1967; slov. 1973). V období americko-vietnamskej vojny Dimitrovová viackrát navštívila Vietnam a angažovala sa v hnutí za ukončenie konfliktu. Výsledkom ciest boli román Posledný súd (Strašnija săd, 1969) a reportážny denník Podzemné nebo (Podzemno nebo, 1972).

Dimitrovovej najúspešnejšným dielom je poetický román Lavína (Lavina, 1971; slov. 1973), v ktorom sa tragický osud skupiny horolezcov stal východiskom filozofického uvažovania o existenciálnych otázkach ľudského bytia. Je tiež autorkou divadelných hier Dr. Faustína (D-r Faustina, 1972; slov. 1983) a Bogomilka (1974, z politických príčin vyšiel až 1990) a esejí (z 80. rokov, keď žila v ústraní, ale aj z 90. rokov 20. stor.). Prekladala z poľskej, ruskej, škandinávskej a starogréckej literatúry.

Zverejnené v máji 2003.

citácia

Dimitrovová, Blaga [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/dimitrovova-blaga