diastáza

diastáza [gr.] — 1. chem. starší názov súboru α- a β-amyláz štiepiacich škrob na dextríny a maltózu. Pri výrobe alkoholu a alkoholických nápojov (liehovín a piva) sa takto zo škrobnatých surovín vytvárajú skvasiteľné cukry. Enzýmová aktivita diastázy sa spolu s koncentráciou 5-hydroxymetyl-2-furaldehydu a enzýmovou aktivitou invertázy stanovuje aj vo včeľom mede, je to súčasť overovania pravosti medu, resp. dokazovania jeho falšovania prídavkom iných cukrov (invertný sirup, škrobový sirup, invertný cukor zo sacharózy vyrobený enzýmovou alebo kyslou hydrolýzou);

2. lek. rozstup, rozdvojenie (napr. diastáza brušných svalov, diastáza panvových kostí). Pri diastáze priameho svalu brucha sa oslabí brušná stena a časti svalu sa rozostúpia od strednej roviny (biela čiara, linea alba) na vzdialenosť niekoľkých prstov. Diastáza najčastejšie vzniká okolo pupka, často iba v oblasti nad pupkom, zriedkavejšie len dolu pod pupkom, môže však vzniknúť v celom rozsahu priameho brušného svalu, obojstranne popri bielej čiare. Rozostúpenie svalových vláken je zreteľné pri zvýšenom vnútrobrušnom tlaku. Vyskytuje sa u žien (najčastejšie v tehotenstve – viacpočetné tehotenstvo, zvýšený tlak plodovej vody, nesprávne cvičenie priskoro po pôrode a pod.), u mužov (dvíhanie ťažkých bremien, nadmerné športové zaťaženie, brušná obezita a pod.) i u detí pri nedostatočnej koordinácii brušnej steny (u novorodencov vymizne v priebehu rastu); často sa pridružujú urologické problémy, bolesti driekovej chrbtice a chybné držanie tela. Liečba spočíva v cielenej pohybovej aktivite.