dendrochronológia

dendrochronológia [gr.] — vedecká metóda určená na datovanie a vyhodnocovanie prírodných javov, založená na analýze letokruhov. Na štruktúre letokruhov sa prejavuje kolísanie klímy vplývajúcej na rastové podmienky drevín meniace sa v priebehu jednotlivých rokov (sucho, vlhko, holožer). Prepojením letokruhov (nadstavovaním kmeňov) fosílnych stromov sa získala stupnica (dendroškála) siahajúca v niektorých oblastiach až 7-tisíc rokov do minulosti. Najdlhšia dendroškála (okolo 10-tisíc rokov) bola vypracovaná v USA podľa letokruhov borovice dlhovekej (Pinus longaeva), resp. borovice ostitej (Pinus aristata). Dendrochronológia vznikla koncom 19. – začiatkom 20. storočia na základe poznatkov z biologických, geografických a historických vied a využíva sa na archeologické datovanie starých driev, ako aj na vysvetľovanie geologických a ekologických vplyvov (imisie, pôsobenie rádioaktivity) na prostredie.