dekantácia

dekantácia [lat.] — metóda na čistenie málo rozpustných látok vyzrážaných v roztoku, pri ktorej sa zrazenina nechá usadiť, roztok nad ňou sa opatrne zleje alebo sa odsaje vývevou či pomocou kapiláry. Potom sa opäť pridá vhodné rozpúšťadlo, v ktorom sa zrazenina nerozpúšťa, zmes sa dôkladne premieša (premyje) a látka sa znova nechá usadiť. Niekoľkonásobným opakovaním tohto postupu sa dosiahne úplné vymytie rozpustných nečistôt. Metóda je vhodná pri zrazeninách s veľkou hustotou, ktoré dobre sedimentujú. Dekantácia sa používa na získanie čistého produktu pri spracovaní reakčných zmesí získaných z chemických reakcií a v gravimetrickej analýze. V priemysle sa uskutočňuje v dekantéroch. V potravinárstve sa dekantácia využíva pri výrobe ovocných a zeleninových štiav a muštov a v technológii vína na odstraňovanie okom viditeľných plávajúcich častíc dužiny. Kombinuje sa so sedimentáciou a s odstreďovaním. Umožňuje získať číru šťavu, uľahčuje koncentrovanie niektorých zeleninových a ovocných kalných štiav oddelením polydisperzných častíc dužiny od roztoku, ktorý sa ďalej samostatne koncentruje. Vykonáva sa pred použitím číridiel alebo po ňom.