Dávidová, Teréz

Dávidová (Dávid), Teréz, vlastným menom Teréz Davidovicsová (Davidovics), 9. 8. 1906 Görgényszentimre, dnes Giurghiu, Rumunsko – 11. 6. 2002 Bratislava — maďarská prozaička a dramatička pôsobica na Slovensku. Jej dielo s tematikou vojny, fašizmu, lásky a mladosti je charakteristické príťažlivým rozprávačským štýlom a nastoľuje prevažne morálne otázky.

Predstavila sa ako autorka divadelných hier, v ktorých sa usilovala vyrovnať sa s minulosťou a podať svedectvo predovšetkým o osudoch žien počas vojny: v dráme Vidorovci (A Vidor család, 1961; slov. 1961) predkladá osudy odborárskej rodiny v rokoch 1939 – 45 v Košiciach a Budapešti a vo veršovanej dráme Žena a Smrť (Az asszony és a Halál, uvedená 1963, vydaná 1976) sa vyrovnáva s otázkou života a smrti.

V ďalších hrách zachytila spoločenské zmeny na začiatku 50. rokov 20. stor.: Bludička (Lidércfény, uvedená 1958, vydaná 1970), Dodo (Dódi, uvedená 1958, vydaná 1976). V 70. rokoch sa prezentovala ako úspešná autorka komédií: Múdra Jana alebo 24 hodín zo života ženy (Bölcs Johanna vagy 24 óra egy asszony életéből, 1975; slov. 1975) zobrazuje ženu, ktorá sa po svojej striebornej svadbe rozhodla splniť si dievčenský sen, Čierna ovca (Fekete bárány, 1974) sa zaoberá dospievaním mestského dievčaťa.

Popri divadelných hrách písala prózu: zbierka poviedok Múzeum strašidiel (Kísértetek múzeuma, 1964) s protifašistickým zameraním, satirický román Hora z kaše (Kásahegy, 1966), romány pre deti a mládež Z mladosti nedostatočná (Ifjúságból elégtelen, 1970), Načasované šťastie (Időzített boldogság, 1972; slov. 1972), v ktorom zobrazuje problémy predčasných manželstiev mladistvých, a Poklady starej truhlice (A feneketlen láda kincsei, 1972; slov. 1977), zbierka čŕt a fejtónov Vidiny (Látomások, 1974).