Darío, Rubén

Darío, Rubén, vlastným menom Félix Rubén García Sarmiento, 18. 1. 1867 Metapa, dnes Ciudad Darío – 6. 2. 1916 León — nikaragujský básnik. Bol hlavným predstaviteľom obrodného hnutia, ktoré zlučovalo všetky nové tendencie v hispanoamerickej literatúre vrátane amerických prvkov a nazval ho modernizmus.

Od roku 1886 pôsobil ako novinár v Čile. Prvotiny z roku 1887, básnické zbierky Bodľačie (Abrojos), Verše (Rimas) a poému Epický spev na slávu Čile (Canto épico a las glorias de Chile), písal ešte v tradičnom štýle. Nové básnické prvky sú zreteľné už v súbore básní a poviedok Azúr... (Azul..., 1888), najmä v ich druhom, rozšírenom vydaní (1890). V roku 1892 cestoval po Španielsku a Francúzsku, kde sa stretol aj s P. Verlainom a utvrdil sa v názore o potrebe obrody hispanoamerickej poézie. V rokoch 1893 – 96 pôsobil ako kolumbijský konzul v Buenos Aires, kde v roku 1896 vydal portréty súčasných francúzskych básnikov Neobvyklí (Los raros) a básnickú zbierku Svetské sekvencie a iné básne (Prosas profanas y otros poemas; rozšírená 1901).

Od roku 1898 bol európskym dopisovateľom argentínskeho denníka La Nación (Národ), žil striedavo v Madride a Paríži, kde bol od roku 1903 nikaragujským konzulom. Od roku 1905 pôsobil ako diplomat v Madride, kde vydal svoju najvýznamnejšiu zbierku Spevy života a nádeje (Cantos de vida y esperanza, 1905), v ktorej rozvíja bežné životné témy (láska, umenie, náboženstvo), ako aj spoločenské, politické či etické otázky. Medzi jeho ďalšie diela patria básnické zbierky Túlavý spev (El canto errante, 1907), Jesenná báseň a iné básne (Poema del otoño y otros poemas, 1910), autobiografia Život Rubéna Daría, ako ho sám spísal (La vida de Rubén Darío escrita por el mismo, 1913) a i.

Pomenované sú po ňom viaceré literárne ocenenia, napr. nikaragujská národná cena Premio Nacional Rubén Darío a medzinárodná cena poézie Premio Internacional de Poesía Rubén Darío.