Dareios I. Veľký

Dareios I. Veľký, genitív Dareia, staroperzsky Dárajavauš, 550 pred n. l. – 486 pred n. l. — perzský kráľ (521 – 486 pred n. l.) z mladšej vetvy rodu Achajmenovcov, otec Xerxa I. Na trón nastúpil po porážke Gaumatu (uchvatiteľ trónu, ktorý sa vydával za Bardiju, gr. Smerdis, zavraždeného brata kráľa Kambýsa II.) a po potlačení lokálnych povstaní. Obnovil moc Perzie nad územím Egypta, Babylonie a Malej Ázie, podrobil si Tráciu, Macedóniu, južný Kaukaz a severozápadnú Indiu (na pamiatku svojich činov dal vytesať tzv. behistúnsky nápis). Zaviedol centralizovanú vládu, v roku 517 pred n. l. rozdelil rozsiahlu ríšu na 20 menších správnych celkov (satrapií), na čelo ktorých dosadil guvernérov (satrapov). Styk medzi vzdialenými mestami v ríši zabezpečil prostredníctvom poštového spojenia. Zreformoval mincovníctvo (razil prvé perzské mince, zlaté dareiky). Podporoval obchod a stavebníctvo, dal vybudovať mestá Perzepolis a Súzy i 2 500 km dlhú cestu zo Sárd do Súz, obnovil prieplav medzi Nílom a Červeným morom. Hoci sám vyznával perzského boha Ahura Mazdu, toleroval náboženské vierovyznania v jednotlivých satrapiách. Neúspechom sa skončili jeho výpravy proti Skýtom (513 – 512 pred n. l.). Potlačil povstanie maloázijských gréckych miest (iónske povstanie, 500 – 494 pred n. l.) a využil ho ako zámienku na potrestanie pevninských Grékov (Atény, Eretria), čím sa začali grécko-perzské vojny (490 pred n. l. pri Maratóne porazený).

Jeho hrobka (dnes prázdna) s bohatou reliéfnou výzdobou je vytesaná v skalnej stene v komplexe achajmenovských hrobiek v lokalite Nakš-e Rustam neďaleko Perzepolisu.