Dallapiccola, Luigi

Text hesla

Dallapiccola [-kko-], Luigi, 3. 2. 1904 Pisino (dnes Pazin, Chorvátsko) – 19. 2. 1975 Florencia — taliansky skladateľ, klavirista a pedagóg, jedna z najvýznamnejších osobností talianskej hudby.

Od roku 1923 študoval hru na klavíri a kompozíciu na konzervatóriu vo Florencii, 1930 vytvoril s huslistom Sandrom Materassim (*1904, †1989) duo (interpretovali predovšetkým súčasnú hudbu). V rokoch 1934 – 67 pôsobil ako profesor hry na klavíri na Cherubiniho konzervatóriu vo Florencii. Prednášal aj na viacerých severoamerických univerzitách (k jeho žiakom patril napr. Luciano Berio), v Buenos Aires a na kurzoch súčasnej hudby.

V tvorbe vychádzal zo štúdia predklasicistickej až predpalestrinovskej hudby, neskôr sa priklonil k dodekafónii (Tre Laudi pre soprán a 13 nástrojov, 1937) a k odkazu Arnolda Schönberga, Igora Stravinského a Paula Hindemitha, napriek tomu je však jeho hudba spevná a melodicky a harmonicky expresívna.

Je autorom vokálnych opusov na texty významných talianskych básnikov, opier Nočný let (Volo di notte, 1940, podľa Antoine de Saint-Exupéryho), Väzeň (Il Prigioniero, 1950) a Odyseus (Ulisse, 1968), scénického oratória Jób (Job, 1950), kantáty pre miešaný zbor, ženský hlas a orchester Spevy z väzenia (Canti di prigionia, 1941), orchestrálnych skladieb Malá nočná hudba (Piccola musica notturna, 1954), Tartiniana pre violončelo a orchester (Tartiniana, 1955), Dialógy pre violončelo a orchester (Dialoghi, 1960), baletu Marsyas (Marsia, 1948) a i.

Text hesla

Dallapiccola [-kko-], Luigi, 3. 2. 1904 Pisino (dnes Pazin, Chorvátsko) – 19. 2. 1975 Florencia — taliansky skladateľ, klavirista a pedagóg, jedna z najvýznamnejších osobností talianskej hudby.

Od roku 1923 študoval hru na klavíri a kompozíciu na konzervatóriu vo Florencii, 1930 vytvoril s huslistom Sandrom Materassim (*1904, †1989) duo (interpretovali predovšetkým súčasnú hudbu). V rokoch 1934 – 67 pôsobil ako profesor hry na klavíri na Cherubiniho konzervatóriu vo Florencii. Prednášal aj na viacerých severoamerických univerzitách (k jeho žiakom patril napr. Luciano Berio), v Buenos Aires a na kurzoch súčasnej hudby.

V tvorbe vychádzal zo štúdia predklasicistickej až predpalestrinovskej hudby, neskôr sa priklonil k dodekafónii (Tre Laudi pre soprán a 13 nástrojov, 1937) a k odkazu Arnolda Schönberga, Igora Stravinského a Paula Hindemitha, napriek tomu je však jeho hudba spevná a melodicky a harmonicky expresívna.

Je autorom vokálnych opusov na texty významných talianskych básnikov, opier Nočný let (Volo di notte, 1940, podľa Antoine de Saint-Exupéryho), Väzeň (Il Prigioniero, 1950) a Odyseus (Ulisse, 1968), scénického oratória Jób (Job, 1950), kantáty pre miešaný zbor, ženský hlas a orchester Spevy z väzenia (Canti di prigionia, 1941), orchestrálnych skladieb Malá nočná hudba (Piccola musica notturna, 1954), Tartiniana pre violončelo a orchester (Tartiniana, 1955), Dialógy pre violončelo a orchester (Dialoghi, 1960), baletu Marsyas (Marsia, 1948) a i.

Zverejnené v máji 2003. Aktualizované 7. januára 2021.

citácia

Dallapiccola, Luigi [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-02-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/dallapiccola-luigi