d’Alembert, Jean Baptiste Le Rond

d’Alembert [dalambér], Jean Baptiste Le Rond, 16. 11. 1717 Paríž – 29. 10. 1783 tamže — francúzsky matematik, fyzik a osvietenský filozof. Študoval problémy matematiky, teoretickej mechaniky, akustiky, hydrodynamiky, meteorológie, astronómie. V matematike sa zaoberal matematickou analýzou, teóriou nekonečných radov, diferenciálnymi rovnicami a formuloval niektoré základné výsledky teórie funkcií komplexnej premennej.

Dielom Úvahy o dynamike (Traité de dynamique, 1743) prispel k rozšíreniu newtonovskej mechaniky vo Francúzsku a k jej hlbšiemu prepojeniu s matematickou analýzou. D’Alembertov princíp, ktorý tu sformuloval, otvoril cestu ďalším teoretickým mechanikom (Joseph Louis. de Lagrange a i.). Spolu s Denisom Diderotom začal v roku 1751 vydávať Encyklopédiu alebo Racionálny slovník vied, umení a remesiel, do ktorej vypracoval heslá z matematiky, fyziky a väčšinu hesiel z filozofie. Jej zámer, štruktúru a filozofické východiská vyložil v Úvode k encyklopédii (Discours préliminaire, 1751) a neskôr ďalej rozpracoval v Eseji o základoch filozofie (1759, slov. preklad 1981). Jeho názory odzrkadľujú úroveň filozofie francúzskeho osvietenstva, sú vcelku umiernené, z náboženského hľadiska deistické. Osobitný dôraz kladie na odmietanie metafyziky a spojenectvo filozofie s prírodnými vedami. Preto sa často označuje aj za predpozitivistu. Po zákaze siedmeho zväzku Encyklopédie sa vzdal spoluredaktorstva, ďalej však do nej prispieval.

Bol členom a doživotným tajomníkom Francúzskej akadémie a členom mnohých vedeckých a umeleckých spoločností. Sú po ňom nazvané diferenciálna rovnica, kritérium konvergencie, operátor, princíp, paradox a i.