cyklický epos

cyklický epos, kyklický epos —

1. súbor na seba nadväzujúcich eposov (gr. kyklos = kruh, cyklus) súvislo zahŕňajúcich grécke mýty od vzniku bohov po jednotlivých héroov;

2. v užšom význame eposy z okruhu trójskych a tébskych povestí. Vznikali v 7. – 6. stor. pred n. l. a ich úlohou bolo doplniť látku, ktorú nezachytávajú Homérove Ilias a Odysseia. Vynikali dejovosťou, zaostávali však umelecky (ucelenosť, dramatické napätie). Pôvodné texty v klasickom období zanikli, sú známe iba ich názvy. Do trójskeho cyklu patrili eposy O pôvode bohov (Theogonia) – o svadbe Urana (Neba) a Gaie (Zeme), z ktorých spojenia vzniklo ľudstvo; Boj Titanov (Titanomachia) – o boji Titanov s Diom a o ich porážke; Cyperské rozprávanie (Kypria) – o udalostiach pred trójskou vojnou (narodenie Heleny, objavenie Eridy na svadbe Pélea a Tetidy, Paridov súd, únos Heleny) cez začiatok trójskej vojny až po spor Achilla s Agamemnónom, ktorým sa začína Homérova Ilias; Etiópske príbehy (Aithiopis) – epos, ktorý bezprostredne nadväzoval na Iliadu; Malá Ilias, resp. Malá Iliada (Mikra Ilias) – o udalostiach od Hektorovej smrti po dobytie Tróje; Zničenie Tróje (Iliu persis, resp. Iliú persis) – o páde Tróje; Návraty (Nostoi) – o osudoch gréckych veliteľov po skončení trójskej vojny; Pieseň o Télegonovi (Télegoneia) – pokračovanie Odysseie; Príbehy z Thesprótie (Thesprótis) – o Odyseových dobrodružstvách na ceste k Thesprótom. Do tébskeho cyklu patrili eposy Oidipovo putovanie (Oidipodeia), Tébania (Thébais) a Potomkovia (Epigonoi).