Copland, Aaron

Text hesla

Copland [koplend], Aaron, vlastným menom Aaron Caplan, 14. 11. 1900 New York – 2. 12. 1990 tamže — americký skladateľ, dirigent, pedagóg, klavirista a hudobný publicista.

Študoval u Rubina Goldmarka (*1872, †1936) v New Yorku a 1921 – 24 v Paríži u Nadie Boulangerovej. V roku 1925 získal Guggenheimovo štipendium, ktoré mu umožnilo študovať kompozíciu. V rokoch 1928 – 31 organizoval spolu s Rogerom Sessionsom (*1896, †1985) koncerty americkej súčasnej hudby pod názvom Copland-Sessions Concerts. Od roku 1927 sa venoval pedagogickej činnosti v New Yorku a na Harvardovej univerzite, 1940 – 65 viedol skladateľskú triedu v Berkshire Music Center v Tanglewoode (Massachusetts). Ako pedagóg mal veľký vplyv na mladú americkú skladateľskú generáciu. Patrí k najznámejším a najhranejším americkým skladateľom. Písal komunikatívnu hudbu založenú na konglomeráte rôznych štýlov a vplyvov (od Alexandra Nikolajeviča Skriabina cez Gustava Mahlera, neoklasicizmus, americký džez a popovú hudbu až po dodekafóniu). V takomto duchu je komponovaná 3. symfónia (Symphony No. 3, 1946), ktorá sa stala jeho najpopulárnejšou skladbou, pretože vyhovovala vkusu amerického poslucháča.

Ku Coplandovým najznámejším skladbám patria El salón México (1936), baletné kompozície Billy the Kid (1938), Apalačská jar (Appalachian Spring, 1944) a Tanečné panely (Dance Panels, 1959), opera Ľúbezná krajina (The Tender Land, 1954), hudba k filmu O myšiach a ľuďoch (Of Mice and Men, 1939, podľa románu Johna Steinbecka), Koncert pre klavír a orchester (Concerto for Piano and Orchestra, 1926), Variácie pre klavír (Piano Variations, 1930), Klavírna fantázia (Piano Fantasy, 1957), zborové skladby Staré americké piesne (Old American Songs, 1950, 1952), orchestrálne skladby: tri symfónie (1924 – pre organ a orchester; 1933, 1964), Music for a Great City (1963), Inscape (1967) a i. Po roku 1970 prestal komponovať a venoval sa dirigentskej a pedagogickej činnosti.

Je autorom viacerých štúdií a kníh: Hudba a fantázia (Music and Imagination, 1953), Nová hudba 1900 – 1960 (The New Music 1900 – 1960, 1968) a i. Bol členom viacerých akadémií, 1937 – 45 bol predsedom Americkej skladateľskej aliancie. V roku 1956 mu bol udelený titul dr. h. c. Princetonskej univerzity v New Yorku. Počas svojho života získal viacero ocenení, o. i. aj medailu Presidential Medal of Freedom (1964) za zásluhy o organizovanie amerického hudobného života.

Text hesla

Copland [koplend], Aaron, vlastným menom Aaron Caplan, 14. 11. 1900 New York – 2. 12. 1990 tamže — americký skladateľ, dirigent, pedagóg, klavirista a hudobný publicista.

Študoval u Rubina Goldmarka (*1872, †1936) v New Yorku a 1921 – 24 v Paríži u Nadie Boulangerovej. V roku 1925 získal Guggenheimovo štipendium, ktoré mu umožnilo študovať kompozíciu. V rokoch 1928 – 31 organizoval spolu s Rogerom Sessionsom (*1896, †1985) koncerty americkej súčasnej hudby pod názvom Copland-Sessions Concerts. Od roku 1927 sa venoval pedagogickej činnosti v New Yorku a na Harvardovej univerzite, 1940 – 65 viedol skladateľskú triedu v Berkshire Music Center v Tanglewoode (Massachusetts). Ako pedagóg mal veľký vplyv na mladú americkú skladateľskú generáciu. Patrí k najznámejším a najhranejším americkým skladateľom. Písal komunikatívnu hudbu založenú na konglomeráte rôznych štýlov a vplyvov (od Alexandra Nikolajeviča Skriabina cez Gustava Mahlera, neoklasicizmus, americký džez a popovú hudbu až po dodekafóniu). V takomto duchu je komponovaná 3. symfónia (Symphony No. 3, 1946), ktorá sa stala jeho najpopulárnejšou skladbou, pretože vyhovovala vkusu amerického poslucháča.

Ku Coplandovým najznámejším skladbám patria El salón México (1936), baletné kompozície Billy the Kid (1938), Apalačská jar (Appalachian Spring, 1944) a Tanečné panely (Dance Panels, 1959), opera Ľúbezná krajina (The Tender Land, 1954), hudba k filmu O myšiach a ľuďoch (Of Mice and Men, 1939, podľa románu Johna Steinbecka), Koncert pre klavír a orchester (Concerto for Piano and Orchestra, 1926), Variácie pre klavír (Piano Variations, 1930), Klavírna fantázia (Piano Fantasy, 1957), zborové skladby Staré americké piesne (Old American Songs, 1950, 1952), orchestrálne skladby: tri symfónie (1924 – pre organ a orchester; 1933, 1964), Music for a Great City (1963), Inscape (1967) a i. Po roku 1970 prestal komponovať a venoval sa dirigentskej a pedagogickej činnosti.

Je autorom viacerých štúdií a kníh: Hudba a fantázia (Music and Imagination, 1953), Nová hudba 1900 – 1960 (The New Music 1900 – 1960, 1968) a i. Bol členom viacerých akadémií, 1937 – 45 bol predsedom Americkej skladateľskej aliancie. V roku 1956 mu bol udelený titul dr. h. c. Princetonskej univerzity v New Yorku. Počas svojho života získal viacero ocenení, o. i. aj medailu Presidential Medal of Freedom (1964) za zásluhy o organizovanie amerického hudobného života.

Zverejnené v júli 2001. Aktualizované 4. januára 2021.

citácia

Copland, Aaron [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-02-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/copland-aaron