Chrysoloras, Manuel

Text hesla

Chrysoloras, Manuel (Emmanuel), asi 1350 Konštantínopol – 15. 4. 1415 Kostnica (Konstanz) — byzantský teológ, filológ a diplomat. V službách byzantského cisára Manuela II. Palaiologa bol po bitke na Kosovom poli (1389) a páde Bulharskej ríše (1393) vyslaný na západ, aby pracoval na vytvorení koalície kresťanských vládcov vo vojne proti Turkom. Ako šíriteľ gréckej vzdelanosti, ktorú stredoveká západná Európa ignorovala, sa stal kľúčovou postavou renesančného humanizmu. Na pozvanie C. Salutatiho vyučoval vo Florencii gréčtinu (1397 – 1400), neskôr pôsobil aj v iných talianskych mestách (Miláno, Pavia). Inicioval zakladanie gréckych knižníc.

Zostavil jednu z najstarších a najúspešnejších gramatík gréčtiny Erotemata sive Quaestiones (gr. Erótémata tés hellénikés glóssés, Otázky gréckeho jazyka; 1484, tlačou 1496). Autor prvého latinského prekladu Platónovho dialógu Politeia. K jeho najvýznamnejším žiakom patril L. Bruni, Francesco Filelfo (*1398, †1481) a Guarino z Verony (*1370, †1460), ktorý ho sprevádzal počas návratu do Konštantínopola (po 1403).

Chrysoloras bol predstaviteľom latinofilnej orientácie v Byzancii. Neskôr bol opäť vyslaný na západ, zúčastnil sa na organizácii kostnického koncilu, ktorý mal o. i. obnoviť jednotu západnej a východnej cirkvi. Zomrel počas konania koncilu, pochovaný je v kláštore dominikánov. V pozostalosti zanechal aj 100 listov cisárovi Manuelovi II. Palaiologovi a literárny list cisárovi Jánovi VIII. Palaiologovi Porovnanie, t. j. porovnanie starého a nového Ríma (Synkrisis).

Text hesla

Chrysoloras, Manuel (Emmanuel), asi 1350 Konštantínopol – 15. 4. 1415 Kostnica (Konstanz) — byzantský teológ, filológ a diplomat. V službách byzantského cisára Manuela II. Palaiologa bol po bitke na Kosovom poli (1389) a páde Bulharskej ríše (1393) vyslaný na západ, aby pracoval na vytvorení koalície kresťanských vládcov vo vojne proti Turkom. Ako šíriteľ gréckej vzdelanosti, ktorú stredoveká západná Európa ignorovala, sa stal kľúčovou postavou renesančného humanizmu. Na pozvanie C. Salutatiho vyučoval vo Florencii gréčtinu (1397 – 1400), neskôr pôsobil aj v iných talianskych mestách (Miláno, Pavia). Inicioval zakladanie gréckych knižníc.

Zostavil jednu z najstarších a najúspešnejších gramatík gréčtiny Erotemata sive Quaestiones (gr. Erótémata tés hellénikés glóssés, Otázky gréckeho jazyka; 1484, tlačou 1496). Autor prvého latinského prekladu Platónovho dialógu Politeia. K jeho najvýznamnejším žiakom patril L. Bruni, Francesco Filelfo (*1398, †1481) a Guarino z Verony (*1370, †1460), ktorý ho sprevádzal počas návratu do Konštantínopola (po 1403).

Chrysoloras bol predstaviteľom latinofilnej orientácie v Byzancii. Neskôr bol opäť vyslaný na západ, zúčastnil sa na organizácii kostnického koncilu, ktorý mal o. i. obnoviť jednotu západnej a východnej cirkvi. Zomrel počas konania koncilu, pochovaný je v kláštore dominikánov. V pozostalosti zanechal aj 100 listov cisárovi Manuelovi II. Palaiologovi a literárny list cisárovi Jánovi VIII. Palaiologovi Porovnanie, t. j. porovnanie starého a nového Ríma (Synkrisis).

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Chrysoloras, Manuel [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-07-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/chrysoloras-manuel