Chrennikov, Tichon Nikolajevič

Text hesla

Chrennikov, Tichon Nikolajevič, 10. 6. 1913 Jelec – 14. 8. 2007 Moskva — ruský hudobný skladateľ, klavirista a pedagóg.

V rokoch 1929 – 32 študoval na Hudobnej škole Gnesinovcov (dnes Ruská akadémia hudby Gnesinovcov), 1936 absolvoval štúdium na moskovskom konzervatóriu (dnes Moskovské konzervatórium P. I. Čajkovského; kompozíciu u Jakovleviča Vissariona Šebalina, hru na klavíri u Genricha Gustavoviča Nejgauza). V rokoch 1961 – 92 vyučoval kompozíciu na Moskovskom konzervatóriu P. I. Čajkovského, 1966 sa stal profesorom. V období rokov 1948 – 91 pôsobil ako generálny sekretár Zväzu sovietskych skladateľov. Patril k hlavným ideológom socialistického realizmu v sovietskej hudbe a k zástancom estetiky Andreja Alexandroviča Ždanova. V roku 1979 na 6. zjazde Zväzu skladateľov ZSSR tvrdo vystúpil proti skupine sovietskych avantgardných skladateľov, o. i. proti Edisonovi Vasilievičovi Denisovovi a Sofii Asgatovne Gubajdulinovej, ktorých diela sa potom nemohli na území ZSSR uvádzať.

Chrennikovova tvorba nadväzuje na ruských klasikov, o. i. na V. J. Šebalina, neskôr, najmä v scénických dielach, na Sergeja Sergejeviča Prokofieva a v inštrumentálnej hudbe na Paula Hindemitha. Je autorom troch symfónií (1935, 1942 – 44, 1973), štyroch klavírnych koncertov (1932 – 33, 1971, 1983, 1991), dvoch koncertov pre husle (1958 – 59, 1975) a pre violončelo (1964, 1986), scénickej a filmovej hudby, baletov, opier a komornej tvorby.

Počas svojho života získal mnoho sovietskych štátnych i medzinárodných hudobných vyznamenaní, o. i. titul národný umelec ZSSR (1963) a Medailu W. A. Mozarta (UNESCO, 2003).

Text hesla

Chrennikov, Tichon Nikolajevič, 10. 6. 1913 Jelec – 14. 8. 2007 Moskva — ruský hudobný skladateľ, klavirista a pedagóg.

V rokoch 1929 – 32 študoval na Hudobnej škole Gnesinovcov (dnes Ruská akadémia hudby Gnesinovcov), 1936 absolvoval štúdium na moskovskom konzervatóriu (dnes Moskovské konzervatórium P. I. Čajkovského; kompozíciu u Jakovleviča Vissariona Šebalina, hru na klavíri u Genricha Gustavoviča Nejgauza). V rokoch 1961 – 92 vyučoval kompozíciu na Moskovskom konzervatóriu P. I. Čajkovského, 1966 sa stal profesorom. V období rokov 1948 – 91 pôsobil ako generálny sekretár Zväzu sovietskych skladateľov. Patril k hlavným ideológom socialistického realizmu v sovietskej hudbe a k zástancom estetiky Andreja Alexandroviča Ždanova. V roku 1979 na 6. zjazde Zväzu skladateľov ZSSR tvrdo vystúpil proti skupine sovietskych avantgardných skladateľov, o. i. proti Edisonovi Vasilievičovi Denisovovi a Sofii Asgatovne Gubajdulinovej, ktorých diela sa potom nemohli na území ZSSR uvádzať.

Chrennikovova tvorba nadväzuje na ruských klasikov, o. i. na V. J. Šebalina, neskôr, najmä v scénických dielach, na Sergeja Sergejeviča Prokofieva a v inštrumentálnej hudbe na Paula Hindemitha. Je autorom troch symfónií (1935, 1942 – 44, 1973), štyroch klavírnych koncertov (1932 – 33, 1971, 1983, 1991), dvoch koncertov pre husle (1958 – 59, 1975) a pre violončelo (1964, 1986), scénickej a filmovej hudby, baletov, opier a komornej tvorby.

Počas svojho života získal mnoho sovietskych štátnych i medzinárodných hudobných vyznamenaní, o. i. titul národný umelec ZSSR (1963) a Medailu W. A. Mozarta (UNESCO, 2003).

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 14. januára 2021.

citácia

Chrennikov, Tichon Nikolajevič [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-03-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/chrennikov-tichon-nikolajevic