chlorela

Text hesla

chlorela [gr.], Chlorella — rod z oddelenia zelené riasy (Chlorophyta), trieda Trebouxiophyceae, rad bunkové zelené riasy (Chlorococcales), čeľaď Chlorellaceae. Mikroskopické eukaryontné jednobunkové organizmy guľovitého až oválneho tvaru s priemerom 2 – 15 μm. Haploidné bunky (→ haploid) obsahujú jeden chloroplast obalený dvomi membránami, povrch tvorí bunková stena s celulózou. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou nepohyblivých spór (tzv. autospór) vytvárajúcich sa vo vnútri materskej bunky (obsah materskej bunky je rozdelený do 2, 4, 8, zriedkavo 16 dcérskych protoplastov okrúhleho tvaru, ktoré sa vyvíjajú v autospóry).

Žijú v rôznych typoch vôd (najmä v sladkých) a v pôde, niektoré endosymbioticky v živočíchoch (→ endosymbióza), napr. v rode črievička (Paramecium). Chlorely patria k najviac preštudovaným zeleným riasam. Sú primárne fotosyntetizujúcimi organizmami obsahujúcimi najviac chlorofylu v prírode, niektoré druhy dokážu za anaeróbnych podmienok vytvárať z glukózy kyselinu mliečnu; hromadne sa kultivujú ako zdroj biologických hodnotných látok. Patria sem napr. druhy Chlorella vulgaris, Chlorella minutissima a Chlorella pyrenoidosa, ktorý je v súčasnosti vďaka vysokému obsahu vlákniny, minerálov a vitamínov vyhľadávaným potravinovým doplnkom (má viacero pozitívnych účinkov na ľudský organizmus, napr. podporuje prečistenie organizmu, zvyšuje imunitu a má protizápalové účinky).

Text hesla

chlorela [gr.], Chlorella — rod z oddelenia zelené riasy (Chlorophyta), trieda Trebouxiophyceae, rad bunkové zelené riasy (Chlorococcales), čeľaď Chlorellaceae. Mikroskopické eukaryontné jednobunkové organizmy guľovitého až oválneho tvaru s priemerom 2 – 15 μm. Haploidné bunky (→ haploid) obsahujú jeden chloroplast obalený dvomi membránami, povrch tvorí bunková stena s celulózou. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou nepohyblivých spór (tzv. autospór) vytvárajúcich sa vo vnútri materskej bunky (obsah materskej bunky je rozdelený do 2, 4, 8, zriedkavo 16 dcérskych protoplastov okrúhleho tvaru, ktoré sa vyvíjajú v autospóry).

Žijú v rôznych typoch vôd (najmä v sladkých) a v pôde, niektoré endosymbioticky v živočíchoch (→ endosymbióza), napr. v rode črievička (Paramecium). Chlorely patria k najviac preštudovaným zeleným riasam. Sú primárne fotosyntetizujúcimi organizmami obsahujúcimi najviac chlorofylu v prírode, niektoré druhy dokážu za anaeróbnych podmienok vytvárať z glukózy kyselinu mliečnu; hromadne sa kultivujú ako zdroj biologických hodnotných látok. Patria sem napr. druhy Chlorella vulgaris, Chlorella minutissima a Chlorella pyrenoidosa, ktorý je v súčasnosti vďaka vysokému obsahu vlákniny, minerálov a vitamínov vyhľadávaným potravinovým doplnkom (má viacero pozitívnych účinkov na ľudský organizmus, napr. podporuje prečistenie organizmu, zvyšuje imunitu a má protizápalové účinky).

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 18. februára 2019.

citácia

Chlorela [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/chlorela