chinín

chinín [kečuánsky > špan. > tal. > nem.] — chinolínový alkaloid obsahujúci v štruktúre chinuklidínový kruh. Bezfarebná kryštalická látka veľmi horkej chuti, takmer nerozpustná vo vode, dobre rozpustná v etanole; teplota topenia 177 °C. S kyselinami tvorí soli rozpustné vo vode. Opticky aktívna zlúčenina. Spolu s ďalšími alkaloidmi (chinidín, cinchonín, cinchonidín) sa nachádza v kôre chinínovníkov, z ktorej sa izoluje. Pre analgetické, antipyretické, antimalarické, antidysrytmické, lokálnoanestetické a svalovorelaxačné účinky sa používa vo farmakológii. V 30. – 40. rokoch 17. stor. bol použitý ako súčasť chinínovníkovej kôry (Cortex chinae) pri liečbe horúčkovitých ochorení, v roku 1820 bol izolovaný v čistej forme francúzskymi chemikmi Josephom Bienaimé Caventouom a Pierrom Josephom Pelletierom a následne podávaný pri liečbe vážnych foriem malárie. V súčasnosti sa používa len v prípade rezistencie parazitických prvokov rodu Plasmodia na nové chemoterapeutiká alebo ako súčasť niektorých liečivých prípravkov podávaných na zníženie horúčky. Má viacero nežiaducich účinkov, vyvoláva napr. neurotoxické reakcie (poruchy sluchu, zraku, závraty, bolesti hlavy), ako aj zmeny krvného tlaku, krvného obrazu a srdcového rytmu, alergické reakcie i podráždenie tráviaceho traktu, pri užívaní vysokých dávok spôsobuje potrat. Ako chuťová a povzbudzujúca látka sa v potravinárstve pridáva do tonikových nápojov a niektorých liehovín (priamo alebo ako súčasť aromatických prípravkov). Množstvo chinínu v jednotlivých nápojoch (10 – 90 mg/l v nealkoholických nápojoch, 300 mg/l v liehovinách) ustanovuje Potravinový kódex SR. Jeho soľ chinínhydrochlorid je jeden zo štandardov horkej chuti.