Chieti

Chieti [kjé-] — mesto v Taliansku v kraji Abruzzi na rieke Aterno-Pescara v blízkosti pobrežia Jadranského mora 200 km severovýchodne od Ríma, administratívne stredisko provincie Chieti; 51-tis. obyvateľov (2018). Priemysel hutnícky, papiernický, odevný, elektronický (letecká elektronika). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, vinohradníctvo).

V rímskej dobe známe ako Theate Marrucinorum. Po páde Západorímskej ríše (476) dobyté Vizigótmi a Herulmi, neskôr súčasť Longobardského kráľovstva, po jeho dobytí Frankmi súčasť vojvodstva Benevento a neskôr viacerých vojvodstiev. V stredoveku sa dostalo pod nadvládu Normanov. Stalo sa významným politickým a ekonomickým sídlom v južnom Taliansku. R. 1806 obsadené vojskami Napoleona I. Bonaparta. Od 1860 súčasť zjednoteného Talianska. Od 4. stor. sídlo biskupstva, od 1526 arcibiskupstva.

Stavebné pamiatky: katedrála di San Giustino (pôvodne románska z 11. stor., goticky prestavaná v 14. stor., barokovo upravená v 17. – 18. stor.), kostol San Francesco al Corso (založený 1239, barokovo prestavaný v 17. – 18. stor.), kostol Santa Chiara (16. – 18. stor.), zvyšky troch antických rímskych chrámov a rímskeho divadla a i.

Divadlo, viaceré múzeá a univerzity (Università degli studi G. d’Annunzio Chieti e Pescara; 1965).