chetitská literatúra

chetitská literatúra — súhrnné označenie pomerne veľkého množstva textov rozličného obsahu, ktoré vznikli na území Anatólie a severnej Sýrie (→ Chetiti) v období od 20., resp. 18. stor. pred n. l. do 7. stor. pred n. l. a boli zapísané chetitským písmom v nésitskom, ale aj v luvijskom jazyku (→ chetitský jazyk); neindoeurópska časť literatúry, ktorá vznikla na území Chetitskej ríše, je písaná najmä v churritskom a urartskom jazyku.

Najstaršie jazykové a literárne pamiatky pochádzajú z kráľovského archívu z mesta Chattuša. Najstaršie dodnes preskúmané texty (z asi 20-tisíc doteraz nájdených tabuliek je publikovaných len okolo 500) potvrdzujú, že slovesná kultúra Chetitov predbežne siaha do 20. – 18. stor. pred n. l., a tak predstavuje najstaršie zapísané indoeurópske literárne pamiatky v Anatólii nadväzujúce na sumerské, ale aj predsumerské literárne pamiatky predindoeurópskeho pôvodu. Značný počet chetitských literárnych pamiatok pochádza z 13. a zo začiatku 12. stor. pred n. l.

Literatúra staršieho obdobia (spred 10. stor. pred n. l.) je písaná v starochetitskom jazyku klinopisom (→ klinové písmo), časť chetitskej literatúry mladšieho obdobia (od 10. stor. pred n. l. až po 7. stor. pred n. l.) pochádzajúca zo severnej Sýrie je písaná v mladšom chetitskom jazyku a v luvijčine a je zaznamenaná v hieroglyfickej podobe. V polovici 20. stor. francúzsky bádateľ Emanuel Laroche obsahovo rozdelil chetitskú literatúru na desať skupín:

1. historické texty, z ktorých najstaršie sú Anittove nápisy (nazvané podľa vládcu Anittu z Kušary) obsahujúce rozličné kroniky a historické správy, údaje o činoch významných chetitských panovníkov Chattušiliho I., Muršiliho II. a Chattušiliho III., tzv. Telipinov edikt (→ Telipinu), ako aj zmluvy s vazalskými štátmi a ich panovníkmi, ktorých si Chetiti podmanili;

2. rituálne texty obsahujúce dôležité texty náboženských predpisov a obradov, chetitské modlitby i texty rozličných rituálov iných národov a krajín;

3. veštby a znamenia obsahujúce sny kráľovského páru i mesačné, slnečné a astrálne znamenia;

4. texty zaznamenávajúce sviatočné obrady Chetitov a iných národov či kmeňov konané napr. pri vítaní jari, ako aj cudzozemské sviatky a obrady;

5. administratívne texty obsahujúce zoznamy palácového personálu, zoznamy miest, súpisy pôdy, kúpne zmluvy a inventáre kovov, zbraní, šperkov a nábytku;

6. inštrukcie obsahujúce predpisy pre dvoranov, vysokopostavených štátnych činiteľov a chrámový personál;

7. umelecké texty obsahujúce rozličné báje a mytologické útvary pôvodne zachované ústnou tradíciou. Sem patrí prvé nielen rytmizované, ale aj rýmované poetické dielo, tzv. Pieseň o Ullikummovi, najstaršia známa poetická pamiatka zapísaná v indoeurópskom jazyku, a ďalšie literárne texty prevzaté zo sumerského literárneho dedičstva, akkadsko-chetitské príslovia, resp. chetitské príslovia sumersko-akkadskej proveniencie. Na najstarších chetitských literárnych pamiatkach sa tak prejavuje vplyv sumerskej a na mladších vplyv akkadskej či staroasýrskej slovesnosti, na slovesnosti z neskoršieho obdobia aj vplyv churritskej literárnej tvorby či tradície;

8. náučná literatúra obsahujúca rozličné príručky vrátane textov rôzneho pôvodu, napr. príručky o chove koní, chove včiel a pod.;

9. právnická literatúra obsahujúca právnické dokumenty zo zvykového a z kodifikovaného práva, chetitský zákonník zo 14. stor. pred n. l., ktorý v roku 1922 publikoval Bedřich Hrozný;

10. jazykovedná literatúra, ktorú tvoria bilingválne a trilingválne slovníky, zbierky frazeologizmov a pod. používané pisármi pri práci na vyhotovovaní znenia medzinárodných zmlúv alebo štátnej korešpondencie.