chemoterapeutiká

chemoterapeutiká [gr.] — liečivá pripravené chemickou syntézou, používané v medicíne na liečbu mikrobiálnych (infekčných) chorôb a nádorových ochorení. Majú špecifický a selektívny účinok, zvyčajne sa podávajú v nízkych koncentráciách (μg/ml) v závislosti od veku, pohlavia a od prepočtu na telesnú hmostnosť.

Chemoterapeutiká na liečbu infekčných chorôb môžu v závislosti od koncentrácie použitej účinnej látky pôsobiť mikrobicídne (usmrcujú citlivé mikroorganizmy) alebo mikrobistaticky (inhibujú rast mikroorganizmov). Mali by spĺňať požiadavku tzv. selektívnej toxicity (prejavovať toxicitu iba proti patogénnym mikroorganizmom), pre bunky hostiteľa by nemali byť toxické, príp. by mali mať iba zanedbateľný nežiaduci účinok. Selektívna toxicita chemoterapeutík súvisí so štruktúrou a s chemickým zložením cieľových miest (bunková stena, proteosyntetický aparát, DNA a i.), ktoré sú odlišné v prokaryontnej bunke patogénnych mikroorganizmov a v eukaryontnej bunke hostiteľa. Chemoterapeutiká sa do buniek dostávajú viacerými spôsobmi, napr. špecifickými transportnými mechanizmami závislými od energie a väzbou na proteíny alebo bunkové organely, čím narúšajú esenciálne funkcie dôležité na rast a prežívanie mikroorganizmov. Viaceré chemoterapeutiká, ktoré sa podávajú súčasne, môžu pôsobiť antagonisticky alebo synergicky. Mnohé majú aj vedľajšie účinky, u vnímavých pacientov môžu vyvolať alergické reakcie až anafylaktický šok. Známe sú chemoterapeutiká na liečbu nervového systému, tráviacej a vylučovacej sústavy a pod. Medzi prvé chemoterapeutiká patrili zlúčeniny arzénu (atoxyl, salvarzán, neosalvarzán), ktoré boli účinné najmä proti prvokom, neskôr sa začali používať sulfónamidy, antimalariká, antituberkulotiká a syntetické antibiotiká.

Pri chemoterapeutikách na liečbu nádorových ochorení sa využíva ich vysoký toxický účinok proti nádorovým bunkám, najznámejšie sú cytostatiká.