Chávez, Carlos

Chávez [čaves], Carlos, plným menom Carlos Antonio de Padua Chávez y Ramírez, 13. 6. 1899 Mexiko – 2. 8. 1978 tamže — mexický skladateľ, dirigent a pedagóg, organizátor hudobného života.

V rokoch 1928 – 34 študoval hru na klavíri a kompozíciu na mexickom konzervatóriu. V roku 1928 založil Mexický symfonický orchester (Orquesta Sinfónica de México, dnes Orquesta Sinfónica Nacional) a 21 koncertných sezón bol jeho hudobným riaditeľom, súčasne 1928 – 34 viedol mexické konzervatórium (Conservatorio Nacional de Música), 1947 – 52 bol riaditeľom Národného inštitútu krásnych umení (Instituto Nacional de Bellas Artes).

V roku 1918 dokončil prvé symfonické dielo Symfónia pre orchester (Sinfonía para orquesta), 1920 vyšli tlačou jeho klavírne skladby, ktoré napísané už v detstve, 1921 realizoval prvý verejný koncert z vlastnej tvorby a následne získal štátnu objednávku. Na starobylé aztécke motívy tak vznikol balet Nový oheň (El fuego nuevo, 1921) pre orchester a ženský zbor. Po študijných cestách do Európy (1922 – 23) a USA (1926 – 28) napísal rad abstraktných inštrumentálnych diel, napr. Šesťuholníky (Exágonos, 1923) a Energia (Energía, 1925).

V rozsiahlej symfonickej a komornej tvorbe využíval prvky juhoamerickej ľudovej a indiánskej hudby. Niektoré skladby vychádzajú z prvkov aztéckej hudby, napr. Xochipilli-Macuilxochitl (1940).

Je autorom piatich baletov, napr. Štyri slnká (Los Cuatro Sole, 1930), v ktorých oživil hudobné nástroje starých Aztékov, siedmich symfónií, napr. Symfónia Antigony (Sinfonía de Antígona, 1933), Proletárska symfónia (Sinfonía proletaria, 1934) pre zbor a orchester a Indiánska symfónia (Sinfonía índia, 1935), troch sláčikových kvartet (1921 – 44), ako aj inštrumentálnych koncertov, napr. Toccata (1942) pre bicie nástroje a i.