Charleston

Text hesla

Charleston [čárlston] — prístavné mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Južná Karolína na pobreží Atlantického oceána; 135-tis. obyvateľov, aglomerácia 548-tis. obyvateľov (2017). Priemyselné, vedecké a turistické stredisko. Priemysel chemický, lodný, kovoobrábací, textilný (bavlnársky), tabakový, informačných technológií. Významný obchodný prístav (vývoz tabaku, ryže, priemyselných hnojív a i.), medzinárodné letisko a diaľničné spojenie s inými mestami.

Pôvodne osada založená 1670 anglickými kolonistami pri ústí rieky Ashley a na počesť anglického kráľa Karola II. nazvaná Charles Town (začiatok kolonizácie Južnej Karolíny), 1680 premiestnená na súčasné miesto, od 1722 mesto zároveň premenované na Charles City and Port. Stalo sa centrom obchodu s ryžou a indigom i hlavným americkým centrom obchodu s otrokmi (cez polostrov Sullivans’ Island). Od 1775 sídlo provinčného kongresu a 1776 – 90 hlavné mesto Južnej Karolíny. Počas vojny za nezávislosť (→ Americká revolúcia) prosperovalo ako hlavný zimný prístav USA, 1780 – 82 obsadené Britmi. Od 1783 súčasný názov. Počas sporov medzi zástancami a odporcami abolicionizmu sa stalo centrom prívržencov otrokárstva a ako hlavné stredisko plantážnickej aristokracie patrilo k najmilitantnejším hlásateľom hnutia za secesiu (Južná Karolína sa stala prvým štátom Konfederácie). Útokom vojsk Konfederácie na federálny prístav a pevnosť Fort Sumter pri Charlestone (1861) sa začala občianska vojna v USA. R. 1863 – 85 bol Charleston obsadený vojskami Únie. R. 1886 bol silno poškodený zemetrasením. Rozvoj ekonomiky mesta v 20. stor. výrazne napomohlo vybudovanie vojenskej základne. R. 1989 boli tri štvrtiny budov v Charlestone zničené alebo poškodené uragánom.

Stavebné pamiatky: kostol Saint Michael (1752 – 61), viaceré kostoly z 19. stor. (napr. neogotický Francúzsky hugenotský kostol, 1845; Saint Matthew, 1872), stará burza (1767 – 71, dnes múzeum), vládna budova United States Custom House (1879, s dórskym portikom), radnica (1800 – 04), divadlo Dock Street Theatre (založené 1736, sídli v budove bývalého hotela z 1809), koloniálna architektúra ovplyvnená anglickou architektúrou 18. stor., v 19. stor. európskym historizmom (súkromné rezidencie a viaceré verejné budovy najmä z konca 18. stor. a 19. stor., napr. Heyward-Washington House, 1772; Joseph Manigault House, 1803; v obidvoch sídli mestské múzeum Charleston Museum, založené 1773, najstaršie múzeum v USA; Miles Brewton House, 1765 – 69; Fireproof Building, 1821 – 27; a i.), súd (State House, 1789, J. Hoban), Gibbes Museum of Art (otvorené 1905, zbierky výtvarného umenia), múzeum otroctva Old Slave Mart Museum (sídli v budove z 2. polovice 19. stor., kde sa konali verejné dražby otrokov).

Viacero univerzít, napr. College of Charleston (založená 1770), vojenská akadémia Citadel (založená 1842). Parky a botanické záhrady.

Popis ilustrácie

Gibbes Memorial Art Gallery, Charleston

Text hesla

Charleston [čárlston] — prístavné mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Južná Karolína na pobreží Atlantického oceána; 135-tis. obyvateľov, aglomerácia 548-tis. obyvateľov (2017). Priemyselné, vedecké a turistické stredisko. Priemysel chemický, lodný, kovoobrábací, textilný (bavlnársky), tabakový, informačných technológií. Významný obchodný prístav (vývoz tabaku, ryže, priemyselných hnojív a i.), medzinárodné letisko a diaľničné spojenie s inými mestami.

Pôvodne osada založená 1670 anglickými kolonistami pri ústí rieky Ashley a na počesť anglického kráľa Karola II. nazvaná Charles Town (začiatok kolonizácie Južnej Karolíny), 1680 premiestnená na súčasné miesto, od 1722 mesto zároveň premenované na Charles City and Port. Stalo sa centrom obchodu s ryžou a indigom i hlavným americkým centrom obchodu s otrokmi (cez polostrov Sullivans’ Island). Od 1775 sídlo provinčného kongresu a 1776 – 90 hlavné mesto Južnej Karolíny. Počas vojny za nezávislosť (→ Americká revolúcia) prosperovalo ako hlavný zimný prístav USA, 1780 – 82 obsadené Britmi. Od 1783 súčasný názov. Počas sporov medzi zástancami a odporcami abolicionizmu sa stalo centrom prívržencov otrokárstva a ako hlavné stredisko plantážnickej aristokracie patrilo k najmilitantnejším hlásateľom hnutia za secesiu (Južná Karolína sa stala prvým štátom Konfederácie). Útokom vojsk Konfederácie na federálny prístav a pevnosť Fort Sumter pri Charlestone (1861) sa začala občianska vojna v USA. R. 1863 – 85 bol Charleston obsadený vojskami Únie. R. 1886 bol silno poškodený zemetrasením. Rozvoj ekonomiky mesta v 20. stor. výrazne napomohlo vybudovanie vojenskej základne. R. 1989 boli tri štvrtiny budov v Charlestone zničené alebo poškodené uragánom.

Stavebné pamiatky: kostol Saint Michael (1752 – 61), viaceré kostoly z 19. stor. (napr. neogotický Francúzsky hugenotský kostol, 1845; Saint Matthew, 1872), stará burza (1767 – 71, dnes múzeum), vládna budova United States Custom House (1879, s dórskym portikom), radnica (1800 – 04), divadlo Dock Street Theatre (založené 1736, sídli v budove bývalého hotela z 1809), koloniálna architektúra ovplyvnená anglickou architektúrou 18. stor., v 19. stor. európskym historizmom (súkromné rezidencie a viaceré verejné budovy najmä z konca 18. stor. a 19. stor., napr. Heyward-Washington House, 1772; Joseph Manigault House, 1803; v obidvoch sídli mestské múzeum Charleston Museum, založené 1773, najstaršie múzeum v USA; Miles Brewton House, 1765 – 69; Fireproof Building, 1821 – 27; a i.), súd (State House, 1789, J. Hoban), Gibbes Museum of Art (otvorené 1905, zbierky výtvarného umenia), múzeum otroctva Old Slave Mart Museum (sídli v budove z 2. polovice 19. stor., kde sa konali verejné dražby otrokov).

Viacero univerzít, napr. College of Charleston (založená 1770), vojenská akadémia Citadel (založená 1842). Parky a botanické záhrady.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 10. januára 2019.

citácia

Charleston [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/charleston-0