Champollion, Jean-François

Text hesla

Champollion [šampoljon], Jean-François, 23. 12. 1790 Figeac (pri Aurillacu) – 4. 3. 1832 Paríž, pochovaný na cintoríne Père-Lachaise — francúzsky vedec, zakladateľ egyptológie. Už od detstva sa ako samouk venoval štúdiu orientálnych a starých jazykov. Od 1801 žil u brata v Grenobli. Na základe štúdia a porovnávania textu napísaného na Rosettskej doske v troch verziách (hieroglyfická, démotická a grécka) dospel k pochopeniu systému hieroglyfického písma, a tak zásadným spôsobom prispel k rozlúšteniu písma a jazyka starovekých Egypťanov. Princípy svojho objavu vyložil v pamätnom liste Lettre à Monsieur Dacier relative à l’alphabet des hiéroglyphes phonétiques z 27. 9. 1822 (rok 1822 sa preto pokladá za rok vzniku egyptológie ako vednej disciplíny) a upresnil ich v nasledujúcich publikáciách, napr. v práci Náčrt hieroglyfického systému... (Précis du système hiéroglyphique..., 1824). R. 1826 sa stal konzervátorom egyptských zbierok v Louvri. R. 1828 – 29 navštívil Egypt, kde skúmal pamiatky a priamo na mieste overoval svoju teóriu o čítaní hieroglyfov; výsledky z tejto výpravy však boli uverejnené až po jeho smrti v niekoľkozväzkovom diele Pamiatky Egypta a Núbie (Monuments de l’Égypte et de la Nubie, 1835 – 45). R. 1831 bol vymenovaný za prvého profesora egyptských dejín a archeológie na Collège de France. Autor Egyptskej gramatiky (Grammaire égyptienne, 1835 – 41) a Egyptského slovníka v hieroglyfickom písme (Dictionnaire égyptien en écriture hiéroglyphique, 1841 – 43), ktoré vyšli až po jeho smrti.

Popis ilustrácie

Jean-François Champollion

Text hesla

Champollion [šampoljon], Jean-François, 23. 12. 1790 Figeac (pri Aurillacu) – 4. 3. 1832 Paríž, pochovaný na cintoríne Père-Lachaise — francúzsky vedec, zakladateľ egyptológie. Už od detstva sa ako samouk venoval štúdiu orientálnych a starých jazykov. Od 1801 žil u brata v Grenobli. Na základe štúdia a porovnávania textu napísaného na Rosettskej doske v troch verziách (hieroglyfická, démotická a grécka) dospel k pochopeniu systému hieroglyfického písma, a tak zásadným spôsobom prispel k rozlúšteniu písma a jazyka starovekých Egypťanov. Princípy svojho objavu vyložil v pamätnom liste Lettre à Monsieur Dacier relative à l’alphabet des hiéroglyphes phonétiques z 27. 9. 1822 (rok 1822 sa preto pokladá za rok vzniku egyptológie ako vednej disciplíny) a upresnil ich v nasledujúcich publikáciách, napr. v práci Náčrt hieroglyfického systému... (Précis du système hiéroglyphique..., 1824). R. 1826 sa stal konzervátorom egyptských zbierok v Louvri. R. 1828 – 29 navštívil Egypt, kde skúmal pamiatky a priamo na mieste overoval svoju teóriu o čítaní hieroglyfov; výsledky z tejto výpravy však boli uverejnené až po jeho smrti v niekoľkozväzkovom diele Pamiatky Egypta a Núbie (Monuments de l’Égypte et de la Nubie, 1835 – 45). R. 1831 bol vymenovaný za prvého profesora egyptských dejín a archeológie na Collège de France. Autor Egyptskej gramatiky (Grammaire égyptienne, 1835 – 41) a Egyptského slovníka v hieroglyfickom písme (Dictionnaire égyptien en écriture hiéroglyphique, 1841 – 43), ktoré vyšli až po jeho smrti.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Champollion, Jean-François [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/champollion-jean-francois