Červené more
Červené more — vnútorné more Indického oceána medzi severovýchodnou Afrikou a Arabským polostrovom; dĺžka 2 250 km, maximálna šírka 355 km, plocha 438 000 km2, priemerná hĺbka 490 m, maximálna hĺbka 3 039 m. S Adenským zálivom Arabského mora je spojené úžinou Báb el-Mandeb, so Stredozemným morom spojené Suezským zálivom a Suezským prieplavom. Na rozhraní Africkej dosky a Arabskej dosky vypĺňa tektonickú zníženinu, v ktorej centrálnej časti sa tiahne pozdĺžna úzka riftová zníženina so strmými svahmi a s hĺbkami od 2 000 až po viac ako 2 500 m. V dôsledku ustavičného pohybu litosférických dosiek sa priame brehy Červeného mora od seba vzďaľujú rýchlosťou 10 mm za rok, čo spôsobuje, že doň nevteká žiadna stála rieka. Červené more leží v oblasti teplého a suchého podnebia (priemerná teplota vzduchu v januári je na juhu 24 °C, na severe 16 °C, v júli na juhu 32,5 °C, na severe 27,5 °C, ročný úhrn zrážok je na juhu 200 – 220 mm, na severe 30 – 50 mm). Priemerná teplota vrchných vrstiev vody klesá z juhu na sever (v júli z 32 na 27 °C, v januári z 26,5 na 20 – 22 °C). Slanosť sa zvyšuje z 38 – 39 ‰ v južnej časti na 42 ‰ na severe (najslanšie a jedno z najteplejších morí sveta). V centrálnych tektonických zníženinách boli v roku 1964 objavené vrstvy vody s teplotou 44 – 72 °C a slanosťou 270 – 310 ‰ (v dôsledku vyvierania horúcich slaných vôd). More chudobné na rastlinstvo má bohatú živočíšnu pestrosť – 177 zaznamenaných druhov koralov (najmä na juhu početné koralové útesy), viac ako 1 000 druhov rýb. Názov Červeného mora súvisí pravdepodobne s veľkým výskytom rias (Trichodesmium erythraeum), ktoré mu dávajú zdanlivo červenú farbu.
Červené more je významnou oblasťou námornej dopravy, Suezským prieplavom vedie námorná magistrála spájajúca Atlantický oceán a jeho moria s Indickým oceánom – najkratšia vodná cesta z Európy do Ázie a Austrálie. Hlavnými prístavmi sú Šarm aš-Šajch, Suez, Hurgada, Safága, (Egypt), Port Sudan (Sudán), Mitsíva, Asab (Eritrea), Eilat (Izrael), Akaba (Jordánsko), Janbú, Džidda, (Saudská Arábia), Hodejda (Jemen). Rybolov má menší význam, lokálne je rozvinutý lov perál. Na oblasť Červeného mora sa viažu rôznorodé nerastné suroviny (ropa, železo, mangán, meď, zinok a pod.). Pozdĺž pobrežia Červeného mora, ktoré je jedným z najsevernejšie položených koralových morí a patrí medzi najnavštevovanejšie potápačské lokality na svete (väčšina z nich sa nachádza na pobreží Egypta), nastal v 2. polovici 20. stor. prudký rozvoj cestovného ruchu.
V Biblii sa označenie Červené more vzťahuje na dnešný Akabský (v staroveku Ejlatský) záliv (2M 23,31, 1Kr 9,26), na iných miestach na dnešný Suezský (v staroveku Heroopoliský) záliv, ku ktorému sa viaže aj udalosť spojená s vyslobodením Izraelčanov zo zajatia v Egypte a s ich putovaním cez púšť.