Burlas, Ladislav

Text hesla

Burlas, Ladislav, 3. 4. 1927 Trnava — slovenský skladateľ, muzikológ a pedagóg, manžel Sone Burlasovej, otec Ivana a Martina Burlasa.

Študoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK a kompozíciu u Alexandra Moyzesa na VŠMU v Bratislave. Od roku 1951 prednášal na VŠMU, 1951 – 54 pôsobil zároveň ako hudobný historik v Ústave hudobnej vedy SAV (1964 – 74 bol jeho riaditeľom), 1954 – 60 ako odborný asistent na Katedre vied o umení Filozofickej fakulty UK (1985 DrSc., 1993 profesor). V rokoch 1987 – 90 bol predsedom Zväzu slovenských skladateľov, od 1990 prednášal na Filozofickej fakulte UK, 1994 bol predsedom festivalového výboru BHS, od 1997 pôsobil ako interný pedagóg na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, 2001 – 2005 bol jej dekanom.

V rozsiahlej muzikologickej tvorbe obsiahol problematiku hudobnej estetiky, hudobnej teórie a dejín slovenskej hudby. Je autorom monografie Alexander Moyzes (1956), teoretických prác Formy a druhy hudobného umenia (1962), Hudobná teória a súčasnosť (1978), Slovenská hudobná moderna (1983), Pohľady na súčasnú slovenskú hudobnú kultúru (1987) a i.

Vo svojej skladateľskej tvorbe vychádzal z Moyzesovej školy a prijal štylistické prvky európskej postmoderny. Jeho skladateľský profil tvoria skladby Ciacona a fúga pre klavír (1953), Symfonický triptych (1956 – 57), Epitaf pre sláčikový orchester (1958), sláčikové sexteto Spievajúce srdce (1960, na poému Vojtecha Mihálika), Metamorfózy krás pre sólové husle (1965), Planctus, meditácia pre sláčikový orchester (1969), Concertino pre dychové a bicie nástroje (1971), Sonáta pre sólové husle (1975), Hudba pre husle a orchester (1977), Koncert pre organ a orchester (1983), Poetická hudba pre dychové kvinteto (1983), cyklus miešaných zborov Zvony (1969, na poéziu Milana Rúfusa), zborové skladby, úpravy ľudových piesní, komorná hudba a i.

Text hesla

Burlas, Ladislav, 3. 4. 1927 Trnava — slovenský skladateľ, muzikológ a pedagóg, manžel Sone Burlasovej, otec Ivana a Martina Burlasa.

Študoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK a kompozíciu u Alexandra Moyzesa na VŠMU v Bratislave. Od roku 1951 prednášal na VŠMU, 1951 – 54 pôsobil zároveň ako hudobný historik v Ústave hudobnej vedy SAV (1964 – 74 bol jeho riaditeľom), 1954 – 60 ako odborný asistent na Katedre vied o umení Filozofickej fakulty UK (1985 DrSc., 1993 profesor). V rokoch 1987 – 90 bol predsedom Zväzu slovenských skladateľov, od 1990 prednášal na Filozofickej fakulte UK, 1994 bol predsedom festivalového výboru BHS, od 1997 pôsobil ako interný pedagóg na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, 2001 – 2005 bol jej dekanom.

V rozsiahlej muzikologickej tvorbe obsiahol problematiku hudobnej estetiky, hudobnej teórie a dejín slovenskej hudby. Je autorom monografie Alexander Moyzes (1956), teoretických prác Formy a druhy hudobného umenia (1962), Hudobná teória a súčasnosť (1978), Slovenská hudobná moderna (1983), Pohľady na súčasnú slovenskú hudobnú kultúru (1987) a i.

Vo svojej skladateľskej tvorbe vychádzal z Moyzesovej školy a prijal štylistické prvky európskej postmoderny. Jeho skladateľský profil tvoria skladby Ciacona a fúga pre klavír (1953), Symfonický triptych (1956 – 57), Epitaf pre sláčikový orchester (1958), sláčikové sexteto Spievajúce srdce (1960, na poému Vojtecha Mihálika), Metamorfózy krás pre sólové husle (1965), Planctus, meditácia pre sláčikový orchester (1969), Concertino pre dychové a bicie nástroje (1971), Sonáta pre sólové husle (1975), Hudba pre husle a orchester (1977), Koncert pre organ a orchester (1983), Poetická hudba pre dychové kvinteto (1983), cyklus miešaných zborov Zvony (1969, na poéziu Milana Rúfusa), zborové skladby, úpravy ľudových piesní, komorná hudba a i.

Zverejnené v júli 2001. Aktualizované 15. februára 2021.

citácia

Burlas, Ladislav [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-03-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/burlas-ladislav