Burghauser, Jarmil

Text hesla

Burghauser, Jarmil, vlastným menom Jarmil Michael Mokrý, 21. 10. 1921 Písek – 19. 2. 1997 Praha — český skladateľ a muzikológ.

Študoval skladbu u Jaroslava Křičku a Otakara Jeremiáša, dirigovanie na konzervatóriu v Prahe u Pavla Dědečka a Metoda Doležila, neskôr na majstrovskej škole u Václava Talicha. V rokoch 1945 – 48 študoval hudobnú vedu a psychológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, štúdium mu však z ideologických dôvodov nebolo umožnené absolvovať a titul mu bol udelený až dodatočne, v roku 1991.

Pôsobil ako zbormajster a dirigent Národného divadla v Prahe, neskôr ako pedagóg. Ako hudobný vedec sa venoval najmä dielu Antonína Dvořáka. Je autorom tematického katalógu Dvořákových skladieb (1960), spolueditorom pri vydávaní diel Zdenka Fibicha a kritickej edície diela Leoša Janáčka. Ako skladateľ uplatňoval rôznorodé kompozičné postupy, najmä vlastný princíp, ktorý nazýval harmonický serializmus.

K jeho profilujúcim dielam patria orchestrálne skladby: Sedm reliéfů (1962), Cesty (1964), Barvy v čase (1967), Strom života (1968); opery: Lakomec (1948 – 49, podľa Jeana-Baptiste Molièra), Karolinka a lhář (1951 – 53); antiopera Most (1964); symfonická fantázia V zemi české (1982); balety Honza a čert (1954) a Sluha dvou pánů (1957). Skladal tiež symfónie, sláčikové kvartetá, kantáty, zbory, piesne, scénickú a filmovú hudbu. Je spoluautorom práce Akustické základy orchestrace (1967, s Antonínom Špeldom). Pod pseudonymom Michal Hájků skomponoval v 70. rokoch sériu 14 skladieb v hudobných štýloch 15. - 18. stor. s názvom Storia apocrifa della musica Boema (Apokryfní historie české hudby).

Text hesla

Burghauser, Jarmil, vlastným menom Jarmil Michael Mokrý, 21. 10. 1921 Písek – 19. 2. 1997 Praha — český skladateľ a muzikológ.

Študoval skladbu u Jaroslava Křičku a Otakara Jeremiáša, dirigovanie na konzervatóriu v Prahe u Pavla Dědečka a Metoda Doležila, neskôr na majstrovskej škole u Václava Talicha. V rokoch 1945 – 48 študoval hudobnú vedu a psychológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, štúdium mu však z ideologických dôvodov nebolo umožnené absolvovať a titul mu bol udelený až dodatočne, v roku 1991.

Pôsobil ako zbormajster a dirigent Národného divadla v Prahe, neskôr ako pedagóg. Ako hudobný vedec sa venoval najmä dielu Antonína Dvořáka. Je autorom tematického katalógu Dvořákových skladieb (1960), spolueditorom pri vydávaní diel Zdenka Fibicha a kritickej edície diela Leoša Janáčka. Ako skladateľ uplatňoval rôznorodé kompozičné postupy, najmä vlastný princíp, ktorý nazýval harmonický serializmus.

K jeho profilujúcim dielam patria orchestrálne skladby: Sedm reliéfů (1962), Cesty (1964), Barvy v čase (1967), Strom života (1968); opery: Lakomec (1948 – 49, podľa Jeana-Baptiste Molièra), Karolinka a lhář (1951 – 53); antiopera Most (1964); symfonická fantázia V zemi české (1982); balety Honza a čert (1954) a Sluha dvou pánů (1957). Skladal tiež symfónie, sláčikové kvartetá, kantáty, zbory, piesne, scénickú a filmovú hudbu. Je spoluautorom práce Akustické základy orchestrace (1967, s Antonínom Špeldom). Pod pseudonymom Michal Hájků skomponoval v 70. rokoch sériu 14 skladieb v hudobných štýloch 15. - 18. stor. s názvom Storia apocrifa della musica Boema (Apokryfní historie české hudby).

Zverejnené v júli 2001. Aktualizované 14. decembra 2020.

citácia

Burghauser, Jarmil [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-02-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/burghauser-jarmil