Bunsch, Karol

Bunsch [bunš], Karol, 22. 2. 1898 Krakov – 24. 11. 1987 tamže — poľský prozaik. V povojnovej poľskej literatúre rozvíjal tradičný typ historického románu založeného na dobrodružnopríbehovej akcentácii historického deja. Na tomto základe vytvoril cyklus populárnych románov s tematikou poľských kráľov od zakladateľa piastovskej dynastie Meška I. po obdobie kráľa Vladislava II. Jagelovského, tzv. piastovské romány: Dzikov poklad (Dzikowy skarb, 2 zv., 1945), Otec a syn (Ojciec i syn, 2 zv., 1946), Menovec (Imiennik, 2 zv., 1949), Dobytie Kołobrzegu (Zdobycie Kołobrzegu, 1952), Psie Pole (1953), Wawelské návršie (Wawelskie wzgórze, 1953), Vyhnanci (Wywołańcy, 1958), Rok tisíci (Rok tysięczny, 2 zv., 1961), Prelom (Przełom, 1964), Spiatočná cesta (Powrotna droga, 1971), Prekliatie (Przekleństwo, 1973), Bratia (Bracia, 1976), Interregnum (Bezkrólewie, 1979), Obnoviteľ (Odnowiciel, 1984). Z gréckych dejín čerpá trilógia o Alexandrovi III. Veľkom Olimpias (1955), Parmenion (1967), Alexander (Aleksander, 1967). Prekladal z anglickej literatúry (R. Aldington).