Bülow, Hans Guido von

Text hesla

Bülow [-lo], Hans Guido von, 8. 1. 1830 Drážďany – 12. 2. 1894 Káhira — nemecký dirigent, klavirista, skladateľ a pedagóg.

Hudbu študoval u Johanna Gottloba Friedricha Wiecka (*1785, †1873), 1846 – 48 u Josepha Joachima Raffa (*1822, †1882) a Wilhelma Bernharda Moliqua (*1802, †1869), od 1853 bol žiakom Franza Liszta. V roku 1857 sa jeho prvou manželkou stala Lisztova dcéra Cosima, ktorá ho 1870 opustila a vydala sa za Richarda Wagnera.

Pôsobil ako klavirista a dirigent v divadle v Sankt Gallene a v Zürichu, od 1867 bol dvorným kapelníkom a riaditeľom kráľovskej hudobnej školy v Mníchove, kde sa ako dirigent zapísal do dejín hudby prvým predvedením Wagnerových opier Tristan a Izolda (Tristan und Isolde, 1865) a Majstri speváci norimberskí (Die Meistersinger, 1868). V rokoch 1877 – 79 pôsobil v Hannoveri, 1880 – 85 v Meiningene a od 1887 viedol Berlínskych filharmonikov. V roku 1875 v Bostone uviedol v premiére na klavíri Koncert pre klavír a orchester b mol Piotra Iľjiča Čajkovského. Propagoval diela Richarda Straussa a patril k prvým dirigentom, ktorí dirigovali bez partitúry. Bol editorom klavírnych diel Ludwiga van Beethovena, etud Fryderyka Chopina a Johanna Baptistu Cramera. Svojou priebojnosťou, všestrannou muzikalitou a kultúrnym rozhľadom udával interpretačnému umeniu nový smer. Bol prvou dirigentskou osobnosťou v modernom ponímaní a vyhľadávaným pedagógom, menej úspešne sa uplatnil ako skladateľ. Pozornosť vzbudila jeho symfonická báseň Nirvána op. 20 (1854).

Text hesla

Bülow [-lo], Hans Guido von, 8. 1. 1830 Drážďany – 12. 2. 1894 Káhira — nemecký dirigent, klavirista, skladateľ a pedagóg.

Hudbu študoval u Johanna Gottloba Friedricha Wiecka (*1785, †1873), 1846 – 48 u Josepha Joachima Raffa (*1822, †1882) a Wilhelma Bernharda Moliqua (*1802, †1869), od 1853 bol žiakom Franza Liszta. V roku 1857 sa jeho prvou manželkou stala Lisztova dcéra Cosima, ktorá ho 1870 opustila a vydala sa za Richarda Wagnera.

Pôsobil ako klavirista a dirigent v divadle v Sankt Gallene a v Zürichu, od 1867 bol dvorným kapelníkom a riaditeľom kráľovskej hudobnej školy v Mníchove, kde sa ako dirigent zapísal do dejín hudby prvým predvedením Wagnerových opier Tristan a Izolda (Tristan und Isolde, 1865) a Majstri speváci norimberskí (Die Meistersinger, 1868). V rokoch 1877 – 79 pôsobil v Hannoveri, 1880 – 85 v Meiningene a od 1887 viedol Berlínskych filharmonikov. V roku 1875 v Bostone uviedol v premiére na klavíri Koncert pre klavír a orchester b mol Piotra Iľjiča Čajkovského. Propagoval diela Richarda Straussa a patril k prvým dirigentom, ktorí dirigovali bez partitúry. Bol editorom klavírnych diel Ludwiga van Beethovena, etud Fryderyka Chopina a Johanna Baptistu Cramera. Svojou priebojnosťou, všestrannou muzikalitou a kultúrnym rozhľadom udával interpretačnému umeniu nový smer. Bol prvou dirigentskou osobnosťou v modernom ponímaní a vyhľadávaným pedagógom, menej úspešne sa uplatnil ako skladateľ. Pozornosť vzbudila jeho symfonická báseň Nirvána op. 20 (1854).

Zverejnené v júli 2001. Aktualizované 4. januára 2021.

citácia

Bülow, Hans Guido von [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bulow-hans-guido-von