brzdenie

brzdenie — 1. proces spomalenia alebo zastavenia pohybujúceho sa predmetu (dopravného prostriedku, zdvíhaného bremena, posuvných alebo rotačných súčastí strojov a zariadení a pod.) alebo jeho udržiavanie v pokoji pomocou technického zariadenia (→ brzda). Pohybová energia sa pritom najčastejšie mení na teplo (stratové brzdenie). Ak sa pohybová energia premieňa sčasti aj na iný druh energie (napr. na elektrickú), ktorá sa dá priamo využiť na iné účely, prípadne uložiť v zásobníku energie, a použiť tak neskôr na pohon zariadenia, ide o rekuperačné brzdenie. Brzdenie môže byť vnútorné (brzdová sústava je súčasťou brzdeného zariadenia, napr. automobilu) alebo vonkajšie (brzdenie sa vykonáva zvonka, napr. brzdenie železničných vozňov koľajovou brzdou, brzdenie pristávajúcich lietadiel na lietadlovej lodi záchytným lanom, ale aj podloženie kolies dopravných prostriedkov klinom). Samočinné (automatické) brzdenie nastáva nezávisle od obsluhy pri splnení určitej podmienky (napr. výpadok energie, roztrhnutie jazdnej súpravy, prekročenie stanovenej rýchlosti klesania bremena a pod.).

Podľa účelu sa rozlišuje brzdenie:

• prevádzkové ( → prevádzková brzda) – umožňuje ovládať dopravný prostriedok alebo zariadenie a účinne a rýchle ho zastaviť,
• odľahčovacie (→ odľahčovacia brzda) – napr. udržiava a znižuje rýchlosť vozidla pri jazde v dlhom klesaní, čím sa odľahčuje prevádzková brzda a znižuje sa jej opotrebenie,
• núdzové (→ núdzová brzda) – umožňuje zastaviť aj v prípade poruchy prevádzkového brzdenia,
• záchranné (→ záchranná brzda) – pri dopravných prostriedkoch na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva; pri strojových zariadeniach sa nazýva bezpečnostné, (→ bezpečnostná brzda) – vďaka náhlemu zastaveniu zariadenia slúži na predchádzanie úrazu,
• zaisťovacie (→ zaisťovacia brzda) – na zaistenie stojaceho dopravného prostriedku proti pohybu, prípadne na jeho udržanie na svahu v pokoji, pri cestných motorových vozidlách sa nazýva aj parkovacie (→ parkovacia brzda), pri zdvíhacích strojoch slúži na udržanie zdvihnutého bremena; nazýva sa aj zádržné).

Pri brzdení jazdnej súpravy je potrebné, aby ju bolo možné brzdiť z jedného miesta a aby pri jej náhodnom roztrhnutí nastalo samočinné brzdenie. Podľa usporiadania brzdovej sústavy sa rozoznáva priebežné (→ priebežná brzda; ovládacia sila je na všetkých vozidlách súpravy vyvíjaná rovnakým zdrojom energie, napr. vlak s tlakovou brzdou), polopriebežné (→ polopriebežná brzda; ťažné vozidlo a ťahané vozidlá sú brzdené rôznymi zdrojmi, ale z jedného miesta, napr. traktor brzdený hydraulickou brzdou ťahá vlečku so vzduchovou brzdou) a nepriebežné (brzdené je iba jedno alebo nezávisle niekoľko vozidiel súpravy, napr. pri posune sú železničné vozne odbrzdené, súpravu brzdí iba rušeň) brzdenie jazdnej súpravy;

2. ovládanie brzdovej sústavy dopravného prostriedku vodičom alebo obsluhou, príp. automaticky s cieľom spomaliť alebo zastaviť ho;

3. (hovorovo) zisťovanie točivého momentu hnacích strojov v skúšobníctve pomocou dynamometra.