Broniewski, Władysław

Broniewski [-ňev-], Władysław, 17. 12. 1897 Płock – 10. 2. 1962 Varšava — poľský básnik a prekladateľ. Literárne sa formoval pod vplyvom proletárskeho a robotníckeho hnutia v Poľsku a v bývalom Sovietskom zväze, príslušník skupiny proletárskych básnikov: básnické zbierky Veterné mlyny (Wiatraki, 1925), Tri salvy (Trzy salwy, 1925; so Stanisławom Ryszardom Standem, *1897, †1937, a Witoldom Wandurskim, *1891, †1934), Dymy nad mestom (Dymy nad miastem, 1927), Súženie a spev (Troska i pieśń, 1932), Posledný výkrik (Krzyk ostateczny, 1938) a poéma Parížska komúna (Komuna paryska, 1929; slov. 1951).

Po vojne prenikli do jeho poézie témy oslavujúce hrdinstvá poľských vojakov a ľudí, ktorí sa zaslúžili o vytvorenie ľudového Poľska: zbierky Bodák vztýč (Bagnet na broń, 1943), Zúfalý strom (Drzewo rozpaczające, 1945), Nádej (Nadzieja, 1951). Neskôr prešiel k intímnej lyrike: Anka (1956).

V slovenčine vyšli výbery z jeho poézie Dve krídla verša (1973) a Červený kalich (1976). Prekladal z nemeckej (B. Brecht, F. Wolf) a ruskej (L. N. Andrejev, F. M. Dostojevskij, I. Erenburg, N. V. Gogoľ, S. Jesenin, V. Majakovskij, B. Pasternak, B. Pilňak, A. S. Puškin, M. Šolochov, A. Tolstoj) literatúry.