Boulez, Pierre

Boulez [bule], Pierre, 26. 3. 1925 Montbrison, Francúzsko – 5. 1. 2016 Baden-Baden, Nemecko — francúzsky skladateľ, dirigent, klavirista a teoretik, predstaviteľ francúzskej hudobnej avantgardy, jedna z najvýznamnejších osobností hudby druhej polovice 20. stor.

Študoval v Paríži u Oliviera Messiaena a Reného Leibowitza. Od roku 1948 bol hudobným riaditeľom parížskeho Théâtre Marigny. Organizoval koncerty súčasnej hudby, na ktorých účinkoval ako klavirista, dirigent a virtuóz na nástroji nazývanom ondioline (podobný Martenotovým vlnám). V rokoch 1954 – 67 viedol koncerty v Domaine musical. Od roku 1960 pôsobil na Hudobnej akadémii v Bazileji, 1971 – 75 bol prvým hudobným riaditeľom symfonického orchestra BBC v Londýne, 1970 – 77 šéfdirigentom Newyorskej filharmónie, 1978 – 91 viedol Inštitút pre akustický a hudobný výskum (IRCAM) v Paríži. V 60. a 70. rokoch bol považovaný za jednu z najvýznamnejších svetových dirigentských osobností. V roku 1964 dirigoval v Paríži francúzsku premiéru Bergovej opery Wozzeck, 1966 v Bayreuthe Wagnerovho Parsifala, 1976 Prsteň Nibelungov, 1969 v Londýne Debussyho Pelléasa a Mélisandu a i.

Vo svojej tvorbe vychádzal najmä z diela Oliviera Messiaena, Arnolda Schönberga a Antona Weberna, ktorých prínos transformoval do vlastnej tvorivej poetiky založenej na zásadách tonálneho serializmu a na nových nekonvenčných rytmických, dynamických, artikulačných a štylistických prvkoch. Princípy Boulezovej tvorivej poetiky sú založené na využití náhody v hudbe, na novom nezvyčajnom narábaní s vokálnym materiálom a na spojení rôznych tónových komplexov v priestore.

Dielo: Polyfónia X (Polyphonie X, 1951), Štruktúry I – II (Structures I – II, 1952 – 61) pre dva klavíry, cyklus Kladivo bez pána (Le marteau sans maître, 1955) pre alt a šesť nástrojov na texty Reného Chara, Slnko vôd (Le soleil des eaux, 1948) pre hlasy a orchester, Predloha pre kvarteto (Livre pour quatuor, 1949) prepracované ako Predloha pre sláčikové nástroje (Livre pour cordes, 1969), Záhyb za záhybom – Mallarmého portrét (Pli selon pli – Portrait de Mallarmé, 1962) pre soprán a orchester, Rituál na pamiatku Bruna Madernu (Rituel in memoriam Bruno Maderna, 1975), Responzórium (Répons, 1981) pre šesť sólistov, komorný orchester, počítačové a elektroakustické zvuky a i.

Je autorom početných štúdií, prednášok a viacerých teoretických prác, napr. Hudobné myslenie dneška (Penser la musique aujourd’hui, 2 zväzky, 1963 – 85).