blanozvučné hudobné nástroje

blanozvučné hudobné nástroje, membránofóny — skupina bicích nástrojov, ktorých tón vzniká rozochvením blany napnutej na rezonančnej skrinke rozličného tvaru (valca, polgule, súdka a i.). Blanu tvorí spracovaná zvieracia koža alebo plastická látka a udiera sa na ňu končekmi prstov alebo paličkami. Spolu so samozvučnými hudobnými nástrojmi (idiofónmi) tvoria blanozvučné hudobné nástroje od najstarších čias súčasť tanečných a vojenských inštrumentálnych súborov. Do orchestrálnej praxe sa dostali v 18., a najmä v 19. storočí. Používajú sa na zvýraznenie rytmu a zosilnenie orchestrálneho zvuku. Delia sa na nástroje s vyladenými tónmi (tympany) a na nástroje so zvukom neurčitej výšky (veľký bubon, malý bubon, vírivý bubon, tom-tom, bongo, kongá).