Biele more

Text hesla

Biele more, rusky Beloje more — more pri severozápadnom pobreží Ruska, vnútorné, šelfové more Severného ľadového oceána; plocha 90-tisíc km2, priemerná hĺbka 67 m, maximálna hĺbka 343 m. Priemerná teplota povrchových vrstiev vody je v lete 6 – 15 °C, v zime do −1,5 °C, priemerná slanosť 24 – 34 ‰. Výška prílivov dosahuje 10 m (v Mezenskom zálive). Bielomorsko-baltským prieplavom je spojené s Baltským morom, Volžsko-baltským prieplavom s Azovským morom a Čiernym morom. Pobrežie je členité, najväčšie zálivy: Kandalakšský záliv, Onežský záliv, Dvinský záliv a Mezenský záliv. Najvýznamnejšie prítoky: Severná Dvina, Mezeň, Onega.

Biele more má veľký dopravný význam, spája severné pobrežné územia Európy s prístavmi v ázijskej časti Ruska. Významné prístavy: Archangeľsk, Belomorsk, Onega, Mezeň, Kem, Kandalakša, Severodvinsk, Umba. Je významným loviskom sleďov, tresiek, lososov, tuleňov.

Text hesla

Biele more, rusky Beloje more — more pri severozápadnom pobreží Ruska, vnútorné, šelfové more Severného ľadového oceána; plocha 90-tisíc km2, priemerná hĺbka 67 m, maximálna hĺbka 343 m. Priemerná teplota povrchových vrstiev vody je v lete 6 – 15 °C, v zime do −1,5 °C, priemerná slanosť 24 – 34 ‰. Výška prílivov dosahuje 10 m (v Mezenskom zálive). Bielomorsko-baltským prieplavom je spojené s Baltským morom, Volžsko-baltským prieplavom s Azovským morom a Čiernym morom. Pobrežie je členité, najväčšie zálivy: Kandalakšský záliv, Onežský záliv, Dvinský záliv a Mezenský záliv. Najvýznamnejšie prítoky: Severná Dvina, Mezeň, Onega.

Biele more má veľký dopravný význam, spája severné pobrežné územia Európy s prístavmi v ázijskej časti Ruska. Významné prístavy: Archangeľsk, Belomorsk, Onega, Mezeň, Kem, Kandalakša, Severodvinsk, Umba. Je významným loviskom sleďov, tresiek, lososov, tuleňov.

Zverejnené v júli 2001. Aktualizované 6. decembra 2021.

Biele more [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-05-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/biele-more