berlínska kríza
berlínska kríza — zostrenie medzinárodného napätia, ktoré nastalo v dôsledku krízového vzťahu medzi ZSSR a západnými veľmocami, najmä USA, v období studenej vojny v súvislosti s rozdelením Berlína.
Príčinou prvej berlínskej krízy (nazývanej aj berlínska blokáda) bolo rozhodnutie USA, Spojeného kráľovstva a Francúzska zjednotiť v marci 1948 svoje okupačné zóny v Nemecku aj v Berlíne (podľa Jaltskej konferencie bol Berlín rovnako ako Nemecko rozdelený na 4 okupačné zóny) do jednotného bloku, trojzóny (Trizónia), a od 21. 6. 1948 zaviesť jednotnú menu (nemeckú marku), ktorá nahradila pôvodnú ríšsku marku. O dva dni neskôr uskutočnil menovú reformu vo svojej zóne aj ZSSR a 24. 6. 1948 zablokoval všetky pozemné a vodné prístupové cesty do západnej časti Berlína. Západní spojenci však vytvorili letecký most, prostredníctvom ktorého dopravovali do mesta zásoby (potraviny, lieky, ropné produkty, šatstvo a pod., celkovo počas blokády viac než 2 milióny ton). Rozdelenie mesta na východnú a západnú časť bolo potvrdené 30. 11. 1948 vytvorením separátneho východoberlínskeho magistrátu (Berlín takto zostal rozdeleným mestom až do zjednotenia nemeckých štátov v roku 1990). Dovtedy existujúca spoločná Spojenecká kontrolná rada sa viac nezišla. ZSSR ukončil blokádu západného Berlína 12. 5. 1949, no spojenci ho leteckým mostom zásobovali až do septembra 1949. V tom roku boli vytvorené dva nemecké štáty (NDR a NSR), čím bolo povojnové Nemecko rozdelené aj politicky.
Druhá berlínska kríza vypukla v roku 1958, keď západné veľmoci odmietli návrh ZSSR z 27. 11. 1958 na zmenu štatútu západného Berlína a na vytvorenie slobodného demilitarizovaného mesta. Vyvrcholila v roku 1961 po bezvýslednom stretnutí amerického prezidenta J. F. Kennedyho s N. S. Chruščovom vo Viedni. ZSSR sa rozhodol obmedziť spojenie medzi obidvoma časťami mesta; 13. 8. 1961 armáda NDR obsadila hranice so západným Berlínom a na základe rozhodnutia parlamentu NDR (Volkskammer) začala stavať Berlínsky múr obklopujúci západný Berlín. Jeho budovanie bolo oficiálne zdôvodnené útekom Nemcov na Západ a špionážnymi aktivitami. Proti tomu ostro protestoval vtedajší západoberlínsky starosta W. Brandt, príslušnosť západného Berlína k západnej sfére vplyvu demonštroval príchodom do mesta kancelár NSR K. Adenauer (september 1961), ako aj americký prezident J. F. Kennedy (jún 1963). Západné štáty odolali tlaku ZSSR zrevidovať berlínsky štatút a nedovolili, aby sa západný Berlín stal súčasťou NDR. Výsledok krízy takto potvrdil status quo rozdeleného Berlína a celého Nemecka.