Bengálsky záliv
Bengálsky záliv — záliv Indického oceána medzi Srí Lankou a Indiou na západe, Bangladéšom na severe a Mjanmarskom a ostrovnou skupinou Andamany a Nikobary na východe; plocha 2 191 000 mil. km2 (najväčší záliv svetového oceána), maximálna hĺbka 4 694 m, priemerná hĺbka 2 500 m. Pre záliv sú charakteristické podmorské riečne kaňony (kaňon rieky Ganga široký vyše 15 km, hlboký 1 260 m). Teplota vrchných vrstiev vody kolíše v zime od 25 °C v severnej časti do 27 °C v južnej časti, v lete dosahuje viac ako 28 °C. Hydrologický režim je ovplyvňovaný monzúnovými vetrami. Letný monzún spôsobuje veľký prítok riečnej vody, čo vplýva na salinitu, ktorá je mierne nižšia (30 – 34 ‰) ako salinita svetového oceána. Prílivy dosahujú až 11 m. Do zálivu ústi mnoho veľkých riek: Ganga s Brahmaputrou, Meghna, Mahánadí, Gódávari, Krišna, Kávérí a i.
V oblasti je rozvinutý rybolov (makrely, kambaly, tuniaky, ustrice a i.). Hlavné prístavy sú Kolombo, Kalkata, Čennai (Madras), Čitágáon.