Beneš, Edvard

Beneš, Edvard, 28. 5. 1884 Kožlany – 3. 9. 1948 Sezimovo Ústí — český a československý politik. Študoval na Sorbone v Paríži, neskôr v Berlíne a v roku 1908 získal na univerzite v Dijone doktorát z práva. Od roku 1912 pôsobil na Karlovej univerzite v Prahe, od 1921 profesor sociológie. Stúpenec a spolupracovník T. G. Masaryka, predstaviteľ Českej strany pokrokovej (realisti).

Po vypuknutí 1. svetovej vojny spočiatku organizoval domáci odboj (Maffie – český výbor odboja proti rakúsko-uhorskej monarchii, v roku 1915 odišiel do Francúzska, kde sa stal spoločne s T. G. Masarykom a M. R. Štefánikom vedúcim predstaviteľom zahraničného odboja, od 1916 tajomník Národnej rady československej v Paríži.

Po vzniku ČSR sa v novembri 1918 stal ministrom zahraničia a túto funkciu vykonával vo všetkých vládach až do roku 1935, v rokoch 1921 – 22 bol zároveň aj ministerským predsedom. Tvorca československej zahraničnej politiky v medzivojnovom období, jeho cieľom bolo zachovanie versaillského systému v Európe, v záujme nezávislosti a územnej integrity ČSR sa orientoval na spojenectvo s Francúzskom a so štátmi Malej dohody, v roku 1935 uzavrel československo-sovietsku spojeneckú zmluvu (sovietska pomoc bola podmienená francúzskou vojenskou podporou). Stál pri zrode Spoločnosti národov a významne sa podieľal na jej činnosti, v roku 1920 bol jej predsedom, v rokoch 1923 – 27 členom jej Rady. Vo vnútornej politike bol jedným z predstaviteľov skupiny Hrad, 1923 – 35 člen Československej strany národně socialistickej. Po abdikácii T. G. Masaryka v roku 1935 bol zvolený za prezidenta republiky.

Ako hlava štátu sa podriadil podmienkam Mníchovskej dohody, no na nátlak Nemecka odišiel v októbri 1938 do Londýna a neskôr do USA, kde prednášal na univerzite v Chicagu. Po okupácii Čiech a Moravy nemeckými vojskami vyhlásil Mníchovskú dohodu za neplatnú (marec 1939) a vrátil sa do Európy. V Londýne vytvoril v roku 1940 exilovú vládu, ktorú postupne uznali všetci členovia protihitlerovskej koalície (Sovietsky zväz v roku 1941, po nemeckej invázii). V roku 1943 podpísal v Moskve novú československo-sovietsku spojeneckú dohodu a začal rozhovory so zahraničným vedením KSČ o povojnovom usporiadaní ČSR. Ako prezident slobodného štátu sa 16. 5. 1945 triumfálne vrátil do Prahy a ujal sa úradu (→ Benešove dekréty), 1946 bol opäť zvolený za prezidenta republiky. Pod vplyvom udalostí po komunistickom štátnom prevrate vo februári 1948 abdikoval 7. júna z funkcie.

Hlavné diela: Otázka národnostní (1909), Světová válka a naše revoluce I – III (1927 – 28), Úvahy o slovanství (1944), súbor prejavov z obdobia 2. svetovej vojny: Šest let exilu a druhé světové války (1946).