Bella, Ján Levoslav

Text hesla

Bella, Ján Levoslav, 4. 9. 1843 Liptovský Mikuláš – 25. 5. 1936 Bratislava — slovenský skladateľ, organista a pedagóg. R. 1863 – 65 študoval teológiu vo Viedni, hudbu u Simona Sechtera (*1788, †1867) a Gottfrieda von Preyer (*1807, †1901), ktorý ovplyvnil jeho skladateľskú činnosť v duchu cecilianizmu. Od 1865 pôsobil v Banskej Bystrici a 1869 – 81 v Kremnici ako riaditeľ chóru, mestský kapelník a učiteľ hudby. R. 1871 a 1873 absolvoval študijné cesty do Prahy a Nemecka, oboznámil sa s hudbou B. Smetanu, osvojil si estetiku novoromantizmu. R. 1881 – 1921 profesor hudby a dirigent v Sibiu (Rumunsko), kde konvertoval na protestantskú vieru, 1921 – 28 žil vo Viedni a od 1928 v Bratislave.

Jeden z priekopníkov slovenskej národnej profesionálnej hudby, prvý slovenský skladateľ s európskym vzdelaním a rozhľadom, ktorý vo svojej tvorbe obsiahol všetky dobové hudobné žánre. Jeho skladateľský vývoj viedol od ľudovej piesne až k ideálom romantizmu a novoromantizmu.

Hlavné diela: opera Kováč Wieland (1926), symfonická báseň Osud a ideál (1874), Omša b mol pre sóla, zbor a orchester (1875 – 80), kantáta Svadba Jánošíkova (1927, na text J. Botta), Koncertná predohra Es dur (1873), Sonáta b mol pre klavír (1885), 4 sláčikové kvartetá (1866 – 1887), sláčikové kvinteto, Sonáta – fantázia pre organ (1881 – 90), piesne, zbory, duchovná hudba, úpravy ľudových piesní, príležitostné skladby a i.

Text hesla

Bella, Ján Levoslav, 4. 9. 1843 Liptovský Mikuláš – 25. 5. 1936 Bratislava — slovenský skladateľ, organista a pedagóg. R. 1863 – 65 študoval teológiu vo Viedni, hudbu u Simona Sechtera (*1788, †1867) a Gottfrieda von Preyer (*1807, †1901), ktorý ovplyvnil jeho skladateľskú činnosť v duchu cecilianizmu. Od 1865 pôsobil v Banskej Bystrici a 1869 – 81 v Kremnici ako riaditeľ chóru, mestský kapelník a učiteľ hudby. R. 1871 a 1873 absolvoval študijné cesty do Prahy a Nemecka, oboznámil sa s hudbou B. Smetanu, osvojil si estetiku novoromantizmu. R. 1881 – 1921 profesor hudby a dirigent v Sibiu (Rumunsko), kde konvertoval na protestantskú vieru, 1921 – 28 žil vo Viedni a od 1928 v Bratislave.

Jeden z priekopníkov slovenskej národnej profesionálnej hudby, prvý slovenský skladateľ s európskym vzdelaním a rozhľadom, ktorý vo svojej tvorbe obsiahol všetky dobové hudobné žánre. Jeho skladateľský vývoj viedol od ľudovej piesne až k ideálom romantizmu a novoromantizmu.

Hlavné diela: opera Kováč Wieland (1926), symfonická báseň Osud a ideál (1874), Omša b mol pre sóla, zbor a orchester (1875 – 80), kantáta Svadba Jánošíkova (1927, na text J. Botta), Koncertná predohra Es dur (1873), Sonáta b mol pre klavír (1885), 4 sláčikové kvartetá (1866 – 1887), sláčikové kvinteto, Sonáta – fantázia pre organ (1881 – 90), piesne, zbory, duchovná hudba, úpravy ľudových piesní, príležitostné skladby a i.

Zverejnené v júli 2001.

citácia

Bella, Ján Levoslav [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-06-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bella-jan-levoslav