Batalha

Batalha — mesto v západnej časti Portugalska v dištrikte Leiria; 16-tis. obyvateľov (2011). Je známe vďaka dominikánskemu Kláštoru Panny Márie Víťaznej (portugalsky Mosteiro de Santa Maria da Vitória, nazývaný aj Mosteiro da Batalha), ktorý je jednou z najvýznamnejších pamiatok neskorogotickej architektúry. Dal ho postaviť portugalský kráľ Ján I. z vďaky za víťazstvo v bitke (batalha) pri Aljubarrote, v ktorej 14. 8. 1385 porazil kastílskeho kráľa Jána I. (kláštor je vybudovaný priamo na mieste bitky), a zároveň ako mauzóleum avizskej dynastie. Monumentálny a reprezentatívny kláštorný komplex s Kostolom Panny Márie Víťaznej a s dvoma rajskými dvormi (väčší Kráľovský rajský dvor a menší Rajský dvor Alfonza V. Afričana) bol postupne budovaný v období 1386 – 30. roky 16. stor. (dominikáni sa tam usadili v roku 1388).

Na stavbe pôsobilo viacero staviteľov. V rokoch 1386 – 1402 to bol Alfonso Domingues, ktorému sa pripisuje celkový plán kláštora aj trojloďového kostola s transeptom v rayonnantnom štýle. V rokoch 1402 – 38 stavbu viedol architekt pravdepodobne katalánskeho (podľa niektorých názorov anglického) pôvodu Huguet (nazývaný aj Ouguete, †1438). Huguet dostaval kláštorný kostol v anglickom perpendikulárnom štýle (ovplyvnený je trojloďovou katedrálou v Canterbury) a kláštorné budovy (napr. kapitulnú sieň s hviezdovou klenbou výnimočného rozponu). K južnej bočnej lodi kostola pristaval 1426 – 34 kráľovské mauzóleum nazývané Capela do Fundador (Kaplnka zakladateľa), v ktorom je pochovaný Ján I., jeho manželka Filipa Lancasterská (*1360, †1415; prostredníctvom jej dvora sa do Portugalska dostala anglická gotika) a ich deti. Má štvorcový pôdorys s vpísaným oktogónom ambitu a je postavené v originálnom dekoratívnom štýle, ktorý kombinuje flamboyantnú gotiku a perpendikulárny štýl. Huguet začal v roku 1433 (alebo 1435) aj stavbu druhého kráľovského mauzólea pre kráľa Eduarda I., ktoré je pripojené k východnej stene svätyne kostola. Toto nebolo nikdy dokončené a práce na ňom sa zastavili okolo roku 1519, nazýva sa preto Capelas Imperfeitas (Nedokončené kaplnky). Má osemuholníkový pôdorys so siedmimi radiálnymi kaplnkami a nachádzajú sa v ňom sarkofágy kráľovskej rodiny. V rokoch 1448 – 77 stavbu viedol portugalský architekt Fernão d’Évora, ktorý pokračoval vo výstavbe Capelas Imperfeitas a postavil aj Rajský dvor Alfonza V. Afričana. V období vlády Manuela I. Veľkého v rokoch 1495 – 1521 bol celý komplex dostavovaný v manuelskom slohu, ktorý sa prejavil najmä v bohatej dekoratívnej výzdobe. V rokoch 1480 – 1515 viedol stavbu Mateus Fernandes starší (†1515), ktorý pracoval najmä na Capelas Imperfeitas. Portál (okolo 1510), ktorý navrhol a ktorý Capelas Imperfeitas spája s kostolom, je považovaný za majstrovské dielo manuelského slohu (tvarom aj dekorom pripomína tradičnú architektúru Indie a Malajzie). Mateus Fernandes starší navrhol aj výnimočné dekoratívne kružby Kráľovského rajského dvora (pravdepodobne v spolupráci s Diogom de Boitac, *okolo 1460, †okolo 1528, ktorý patril k hlavným predstaviteľom manuelovského slohu). Po smrti Mateusa Fernandesa staršieho viedol stavbu jeho syn Mateus Fernandes mladší (†1528), práce sa však postupne zastavili. Stavebná činnosť bola nakrátko obnovená počas vlády Jána III. Pobožného, ktorý povolal významného staviteľa Joãa de Castilho (João de Castilho, *1470, †1552), ktorý stavbu viedol do 1532. V tomto období vznikla aj renesančná lodžia nad vstupom do Capelas Imperfeitas. Počas 30. rokov 16. stor. sa práce definitívne zastavili.

V kláštornom kostole sa zachovali pôvodné vitráže, z ktorých najstaršie pochádzajú z konca 30. rokov 14. stor. Vytvorili ich nemeckí majstri z okolia alebo priamo z Norimbergu a ide o najstaršie zachované vitráže v Portugalsku. Vysokú umeleckú úroveň majú aj vitráže vo svätyni kostola, ktoré navrhli v 20. a 30. rokoch 16. stor. významní umelci.

V roku 1755 bol kláštor poškodený pri zemetrasení, začiatkom 19. stor. napoleonskými vojskami, 1834 boli dominikáni vyhnaní. Reštaurovaný od 40. rokov 19. stor. a v 20. stor. Od 1980 múzeum, v roku 1983 bol kláštorný komplex zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, 2016 vyhlásený za Národný panteón Portugalska.