Baroja y Nessi, Pío

Text hesla

Baroja y Nessi [-cha], Pío, 28. 12. 1872 San Sebastián – 30. 10. 1956 Madrid — španielsky prozaik. Jeho pohľad na svet je pesimistický, ako člen Generácie 98 odhaľuje úpadok reštauračného Španielska. Nihilistickú skepsu, anarchizmus a nezúčastnenosť uňho vyvažuje ideál ľudskej dobroty. Z kompozičného hľadiska jeho dielo charakterizuje fragmentárnosť, otvorenosť i časté odbiehanie od hlavnej línie. Dejovo je bohaté a pútavé, psychologicky hodnoverné. Podáva naturalisticky verný obraz života.

Autor poviedok, esejí, článkov, životopisov a pamätí, ako aj 9 románových trilógií a 2 tetralógií. Španielske dejiny 19. stor. zobrazil v cykle 22 románov Pamäti muža činu (Memorias de un hombre de acción, 1913 – 35). Za jeho vrcholné dielo sa pokladá román Strom poznania (El árbol de la ciencia, 1911) z trilógie Plemeno (La raza, s ďalšími románmi Bludná dáma, La dama errante, 1908; Mesto hmly, La ciudad de la niebla, 1909), v ktorom je túžba hlavného hrdinu Andrésa po plnohodnotnom živote marená jeho bezútešnosťou (opustenosť siroty, smrť partnerky, zaostalá spoločnosť). Úspešná bola i trilógia Zápas o život (La lucha por la vida, 1904; slov. 1983; s románmi Pátranie, La busca; Zlá bylina, Mala hierba; Červená zora, Aurora roja) vykresľujúca skľučujúce prostredie madridského podsvetia, akcentujúca naturalistický neosobný obraz života prostredníctvom fragmentárnych výjavov s výrazným psychoanalytickým prvkom. Svet je zobrazený ako miesto boja o život, o vnútornú autonómiu a vôľu rozhodovať o svojom osude v prostredí mestskej spodiny.

Autor zbierky poviedok Pochmúrne životy (Vidas sombrías, 1900) o postavách zo spoločenskej periférie bezcieľne sa potulujúcich svetom, memoárov Mladosť, samoľúbosť (Juventud, egolatría, 1917) a eseje Vášnivé bľabotanie (Divagaciones apasionadas, 1924).

Text hesla

Baroja y Nessi [-cha], Pío, 28. 12. 1872 San Sebastián – 30. 10. 1956 Madrid — španielsky prozaik. Jeho pohľad na svet je pesimistický, ako člen Generácie 98 odhaľuje úpadok reštauračného Španielska. Nihilistickú skepsu, anarchizmus a nezúčastnenosť uňho vyvažuje ideál ľudskej dobroty. Z kompozičného hľadiska jeho dielo charakterizuje fragmentárnosť, otvorenosť i časté odbiehanie od hlavnej línie. Dejovo je bohaté a pútavé, psychologicky hodnoverné. Podáva naturalisticky verný obraz života.

Autor poviedok, esejí, článkov, životopisov a pamätí, ako aj 9 románových trilógií a 2 tetralógií. Španielske dejiny 19. stor. zobrazil v cykle 22 románov Pamäti muža činu (Memorias de un hombre de acción, 1913 – 35). Za jeho vrcholné dielo sa pokladá román Strom poznania (El árbol de la ciencia, 1911) z trilógie Plemeno (La raza, s ďalšími románmi Bludná dáma, La dama errante, 1908; Mesto hmly, La ciudad de la niebla, 1909), v ktorom je túžba hlavného hrdinu Andrésa po plnohodnotnom živote marená jeho bezútešnosťou (opustenosť siroty, smrť partnerky, zaostalá spoločnosť). Úspešná bola i trilógia Zápas o život (La lucha por la vida, 1904; slov. 1983; s románmi Pátranie, La busca; Zlá bylina, Mala hierba; Červená zora, Aurora roja) vykresľujúca skľučujúce prostredie madridského podsvetia, akcentujúca naturalistický neosobný obraz života prostredníctvom fragmentárnych výjavov s výrazným psychoanalytickým prvkom. Svet je zobrazený ako miesto boja o život, o vnútornú autonómiu a vôľu rozhodovať o svojom osude v prostredí mestskej spodiny.

Autor zbierky poviedok Pochmúrne životy (Vidas sombrías, 1900) o postavách zo spoločenskej periférie bezcieľne sa potulujúcich svetom, memoárov Mladosť, samoľúbosť (Juventud, egolatría, 1917) a eseje Vášnivé bľabotanie (Divagaciones apasionadas, 1924).

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 30. novembra 2017.

citácia

Baroja y Nessi, Pío [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-06-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/baroja-y-nessi-pio