Barentsovo more
Pobrežie Barentsovho mora, sev. časť polostrova Kola v blízkosti dediny Teriberka
Barentsovo more — okrajové, prevažne šelfové more Severného ľadového oceána; plocha 1 424 000 km2, priemerná hĺbka 186 m, maximálna hĺbka 600 m. Prielivom Karské vráta spojené s Karským morom, prielivmi Gorko a Voronka s Bielym morom. Pobrežie na juhozápade prevažne strmé, skalnaté a fjordové, na juhovýchode nízke a slabo rozčlenené. Teplota vrchných vrstiev vody na juhu vplyvom Nordkapského prúdu (časť teplého Severoatlantického prúdu) 4 – 12 °C, v sev. časti v zime -1 °C, v lete 4 °C, s hĺbkou klesá do -1,9 °C. Priemerná slanosť na juhu 35 ‰, na severe 32 ‰. Významná rybolovná oblasť (najmä sleď, treska, kambala, ostriež). Barentsovým morom vedú dôležité námorné cesty spájajúce európsku časť Ruska so sev. oblasťami Sibíri a Ďalekého východu. Hlavné prístavy Murmansk a Vardø. Prílivy do 6 m. V zálive Kisloj prvá prílivová elektráreň v bývalom Sovietskom zväze. Nazvané podľa W. Barentsa.