bakteriofág

Text hesla

bakteriofág [gr.], fág — vírus infikujúci baktérie, tvorený proteínovým obalom (kapsidom), v ktorom je uložená jednovláknová alebo dvojvláknová, lineárna alebo kružnicová molekula DNA alebo RNA (genetický materiál). Niektoré bakteriofágy majú bičík a sú špecifické len pre určitý druh baktérií. V bakteriálnych bunkách sa môžu vyskytovať vo dvoch formách: virulentné alebo mierne (temperované). Virulentný bakteriofág sa po vniknutí do bakteriálnej bunky začne rozmnožovať, čo spôsobí poruchu fyziologických funkcií až rozpad infikovanej bunky a uvoľnenie nových fágových častíc (lytický cyklus). Mierny bakteriofág sa môže v bakteriálnej bunke rozmnožovať alebo sa jeho DNA môže integrovať s bakteriálnou chromozómovou DNA a potom sa rozmnožuje spolu s genetickým materiálom bunky (lyzogénny cyklus). Lyzogénny cyklus však môže byť spontánne alebo indukciou (ultrafialovým žiarením, chemickými látkami) zmenený na lytický cyklus, pričom fágový genetický materiál je uvoľnený z bakteriálneho chromozómu, nezávisle sa množí a cyklus sa končí tvorbou nových častíc fágu a rozpadom bakteriálnej bunky. Táto forma sa nazýva profág a nevyvoláva rozklad (lýzu) bakteriálnej bunky.

Genóm bakteriofágov sa využíva v molekulárnej biológii a v génovom inžinierstve na konštrukciu klonovacích vektorov potrebných na expresiu významných proteínov. Možnosť včlenenia bakteriofágov obsahujúcich DNA do bakteriálnych chromozómov sa využíva v génovom inžinierstve, kým ich lytické vlastnosti zasa pri fagotypizácii bakteriálnych druhov a rodov na diagnostické, profylaktické a liečebné účely. Pretože infekcia fágmi v mnohých prípadoch spôsobuje smrť bakteriálnej bunky, boli v minulosti snahy využiť fágy v terapii niektorých bakteriálnych ochorení.

Popis ilustrácie

Štruktúra obalov (kapsíd) niektorých bakteriofágov

a – ikozaedrálna (bakteriofág ΦΧ174)

b – filamentárna (bakteriofág M13)

c – hlavička s bičíkom (bakteriofág T4, λ)

Text hesla

bakteriofág [gr.], fág — vírus infikujúci baktérie, tvorený proteínovým obalom (kapsidom), v ktorom je uložená jednovláknová alebo dvojvláknová, lineárna alebo kružnicová molekula DNA alebo RNA (genetický materiál). Niektoré bakteriofágy majú bičík a sú špecifické len pre určitý druh baktérií. V bakteriálnych bunkách sa môžu vyskytovať vo dvoch formách: virulentné alebo mierne (temperované). Virulentný bakteriofág sa po vniknutí do bakteriálnej bunky začne rozmnožovať, čo spôsobí poruchu fyziologických funkcií až rozpad infikovanej bunky a uvoľnenie nových fágových častíc (lytický cyklus). Mierny bakteriofág sa môže v bakteriálnej bunke rozmnožovať alebo sa jeho DNA môže integrovať s bakteriálnou chromozómovou DNA a potom sa rozmnožuje spolu s genetickým materiálom bunky (lyzogénny cyklus). Lyzogénny cyklus však môže byť spontánne alebo indukciou (ultrafialovým žiarením, chemickými látkami) zmenený na lytický cyklus, pričom fágový genetický materiál je uvoľnený z bakteriálneho chromozómu, nezávisle sa množí a cyklus sa končí tvorbou nových častíc fágu a rozpadom bakteriálnej bunky. Táto forma sa nazýva profág a nevyvoláva rozklad (lýzu) bakteriálnej bunky.

Genóm bakteriofágov sa využíva v molekulárnej biológii a v génovom inžinierstve na konštrukciu klonovacích vektorov potrebných na expresiu významných proteínov. Možnosť včlenenia bakteriofágov obsahujúcich DNA do bakteriálnych chromozómov sa využíva v génovom inžinierstve, kým ich lytické vlastnosti zasa pri fagotypizácii bakteriálnych druhov a rodov na diagnostické, profylaktické a liečebné účely. Pretože infekcia fágmi v mnohých prípadoch spôsobuje smrť bakteriálnej bunky, boli v minulosti snahy využiť fágy v terapii niektorých bakteriálnych ochorení.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Bakteriofág [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bakteriofag