Babylonia

Text hesla

Babylonia

1. v širšom význame historický názov územia v starovekej južnej Mezopotámii na dolnom toku riek Eufrat a Tigris (dnes južný Irak). Na juhu bolo ohraničené Perzským zálivom a močaristou oblasťou v delte riek Eufrat a Tigris nazývanou Prímorie, na východe (resp. severovýchode) pohorím Zagros, na západe (resp. severozápade) prechádzalo do sýrskych stepí. Z etnicko-geografického hľadiska sa pôvodne členilo na Sumer (južná časť Babylonie) obývaný Sumermi, ktorých jazyk nemožno zaradiť do žiadnej jazykovej skupiny, a Akkad (severná časť Babylonie) obývaný semitskými Akkadmi, ktoré boli neskôr osídlené obyvateľstvom pestrého etnického zloženia (→ Babylončania);

2. v užšom význame Babylonská ríša, štátny útvar, ktorý na tomto území jestvoval približne od začiatku 2. tisícročia pred n. l. do polovice 1. tisícročia pred n. l.

Už v priebehu 4. tisícročia pred n. l. sa v južnej Babylonii (v oblasti južne od mesta Babylon) sformovali vyspelé civilizácie (urucká kultúra, asi 3750 – 3200 pred n. l., → Uruk; džemdetnasrská kultúra, 3300 – 3000 pred n. l., → Džemdet Nasr) s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, rozvinutými remeslami a rozsiahlymi obchodnými stykmi. Predpokladá sa, že nositeľmi týchto kultúr boli Sumeri, ktorí sa zásadne podieľali na vytváraní základov mezopotámskej civilizácie. Vynašli obrázkové (piktografické) písmo (prvýkrát doložené v 2. polovici 4. tisícročia pred n. l.), z ktorého sa na začiatku 3. tisícročia pred n. l. vyvinulo klinové písmo. Na začiatku 3. tisícročia pred n. l. (v ranodynastickom období; asi 3000 – 2334 pred n. l.) vytvorili celý rad mestských štátov, z ktorých k najvýznamnejším patrili Uruk, Ur, Lagaš-Girsu, Umma a Kiš. Vládli v nich dedičné kráľovské dynastie (→ kráľovské zoznamy). Severne od Sumerov žili semitskí Akkadi, ktorých kráľ Sargon I. (vládol 2334 – 2279 pred n. l.) vďaka úspešnej vojenskej expanzii ovládol Sumer (aj niektoré susedné regióny) a zjednotil celú Babyloniu do Akkadskej ríše (skrátene nazývanej aj Akkad). Hlavným mestom Sargonovej ríše sa stal dosiaľ neobjavený Akkad v severnej Babylonii. Jeho vládou sa v dejinách Babylonie začalo tzv. akkadské obdobie (2334 – 2154 pred n. l.). Sargonovi nástupcovia viedli neustále vojny proti odbojným mestám v Babylonii a pokračovali vo vojenských výpravách na území dnešného Iránu, v oblastiach Perzského zálivu a Sýrie. Po zániku Akkadskej ríše, ktorá sa zrútila jednak v dôsledku vnútorných rozbrojov, jednak v súvislosti s etnickými presunmi (prenikanie Amorejcov zo západu a Gutejcov z východu), nastala v Babylonii krátka fáza politickej rozdrobenosti, v ktorej priebehu súperilo o moc niekoľko mestských štátov. Významné postavenie si vydobyl najmä štát Lagaš-Girsu (→ Lagaš) za vlády kráľa Gudeu z Lagaša (vládol 2141 – 2122 pred n. l.). K opätovnému zjednoteniu Babylonie došlo za vlády III. dynastie z Uru (2112 – 2004 pred n. l., → Ur; toto obdobie sa niekedy označuje za Novosumerskú ríšu alebo za sumerskú renesanciu), ktorej najvýznamnejším členom bol Šulgi (2094 – 2047 pred n. l.). Počas vlády neskorších kráľov III. dynastie z Uru začala moc urského štátu upadať.

Po jeho rozpade vznikla na území južnej Mezopotámie Babylonská ríša (začiatok 2. tisícročia pred n. l. – polovica 1. tisícročia pred n. l.), ktorej hlavným politickým strediskom sa stalo mesto Babylon (podľa neho bolo územie neskôr nazvané). Najstaršou doloženou fázou v jej dejinách je starobabylonské obdobie (1894 – 1595 pred n. l.; → Starobabylonská ríša), keď v Babylone vládla I. dynastia z Babylonu (amorejská) založená Amorejcami. O politický vzostup ríše sa zaslúžil Chammurapi, šiesty kráľ tejto dynastie (vládol 1792 – 1750 pred n. l.), ktorý si podmanil celú Mezopotámiu a vytvoril rozsiahlu centralizovanú ríšu s hlavným mestom Babylon. Na konci jeho vlády bol spísaný tzv. Chammurapiho zákonník, ktorý je najdôležitejším zákonodarným dielom zachovaným zo starovekej Mezopotámie. Chammurapiho nástupca Samsu-iluna (1749 – 1712 pred n. l.) musel potláčať vzbury v niekoľkých mestách v Babylonii (predovšetkým v Larse a v Uru) a bol nútený bojovať aj proti kmeňom Kassitov prichádzajúcim z územia dnešného Iránu a postupne sa usádzajúcim v Babylonii. Za vlády ďalších starobabylonských panovníkov sa prehlbovala kríza babylonského štátu, ktorý sa nakoniec stal obeťou rozpínavosti Chetitskej ríše (→ Chetiti). V roku 1595 pred n. l. (datovanie podľa strednej chronológie; podľa iných zdrojov 1594 pred n. l. alebo okolo 1530 pred n. l.) chetitský kráľ Muršili I. (Muršiliš I.) dobyl Babylon a ukončil vládu I. dynastie z Babylonu.

V stredobabylonskom období (1594 – 1000 pred n. l.; → Stredobabylonská ríša) sa najskôr dostali na trón panovníci kassitského pôvodu (→ Kassiti), ktorí vládli v súlade s dávnymi babylonskými tradíciami. Za ich vlády sa Babylonia stala dôležitou súčasťou politického diania na Blízkom východe a udržiavala intenzívne diplomatické styky s najvýznamnejšími mocnosťami tejto doby. Dobre zdokumentované sú predovšetkým kontakty s Egyptom (napr. archív diplomatickej korešpondencie v starovekom Achetatone, dnes Tell el-Amarna) a s Chetitskou ríšou (listy objavené v jej hlavnom meste Chattuša). Súčasne sa však zhoršovali vzťahy so severne ležiacou Asýriou a vzrastajúce napätie medzi obidvoma mocnosťami viedlo k početným vojnám, okolo roku 1225 pred n. l. asýrsky kráľ Tukultí-Ninurta I. dobyl Babylon. Babylonskú ríšu však oslabovali aj opakované vojny s Elamom (dnes juhozápadný Irán). Okolo roku 1155 pred n. l. Babyloniu prepadol a vyplienil elamský panovník Šutruk Nachchunte a pravdepodobne v tom istom roku jeho syn Kutir-Nahhunte II. (Kutir-Nachchunte II.) zosadil posledného kassitského panovníka Enlila-nádina-achchého a podriadil Babyloniu Elamu. Elamské vpády tak v polovici 12. stor. pred n. l. viedli k ukončeniu vlády kassitskej dynastie, ktorú vystriedala II. dynastia z Isinu (1154 – 1027 pred n. l.; → Isin). Jej najznámejším členom bol Nebukadnesar I. (1126 – 1105 pred n. l.), ktorý podnikol úspešné ťaženie proti Elamu. Na konci 2. tisícročia pred n. l. bola moc Babylonskej ríše oslabená predovšetkým v dôsledku rozsiahlych migrácií zo západu (zo sýrsko-palestínskej oblasti), ktoré výrazne premenili etnické zloženie babylonskej populácie. Hospodársky i politicky dôležitou zložkou obyvateľstva sa stali kmene Aramejcov a im príbuzných Chaldejcov, ktoré v nasledujúcom, novobabylonskom období (1000 – 539 pred n. l.) zohrali v historickom vývoji významnú úlohu.

Babylonia sa spočiatku musela brániť asýrskej expanzii (od 9. do polovice 7. stor. pred n. l.), ale vďaka politickej kríze Asýrskej ríše (→ Asýria) napokon získala plnú nezávislosť pod vládou kráľa Nabopolasara (626 – 605 pred n. l.), ktorý založil Novobabylonskú ríšu (Chaldejskú). Významne ju rozšíril Nabopolasarov syn, najznámejší novobabylonský vladár Nebukadnesar II. (604 – 562 pred n. l.), známy nielen svojimi vojenskými výbojmi (opakované dobytie Jeruzalema 597 a 587/586 pred n. l., po ktorom nasledovala deportácia tamojšieho židovského obyvateľstva do Babylonie; → babylonské zajatie), ale aj veľkolepou prestavbou Babylonu. Posledný panovník Novobabylonskej ríše Nabonid (555 – 539 pred n. l.) sa dostal do dlhotrvajúceho konfliktu s časťou babylonského obyvateľstva zastupovaného predovšetkým vplyvným kňazstvom najvyššieho babylonského boha Marduka. Existenciu silnej opozície proti Nabonidovi využil perzský kráľ Kýros II. Veľký, ktorý v roku 539 pred n. l. dobyl Babylon (jeho obyvatelia nespokojní s Nabonidovou vládou mu údajne sami otvorili brány mesta) a pripojil Babyloniu k Perzskej ríši, čo znamenalo koniec politickej nezávislosti tohto územia.


Babylonskí králi

starobabylonské obdobie
Starobabylonská ríša
I. dynastia z Babylonu (amorejská)
1894 – 1881 pred n. l. Sumu-abum
1880 – 1845 pred n. l. Sumu-lá-El
1844 – 1831 pred n. l. Sabium
1830 – 1813 pred n. l. Apil-Sín
1812 – 1793 pred n. l. Sín-muballit
1792 – 1750 pred n. l. Chammurapi
1749 – 1712 pred n. l. Samsu-iluna
1711 – 1684 pred n. l. Abí-ešuch
1683 – 1647 pred n. l. Ammí-ditána
1646 – 1626 pred n. l. Ammí-saduka
1625 – 1595 pred n. l. Samsu-ditána
stredobabylonské obdobie (1594 – 1000 pred n. l.)
I. prímorská dynastia (pravdepodobne vládla v Babylonii, presný rozsah ňou ovládaného územia však nie je známy)
asi 1720 pred n. l. Ilíman (Ilíma-ilum)
? – ? Itti-ilí-níbí
? – ? Damiq-ilušu
? – ? Iški-bal
? – ? Šuši
? – ? Gulkišar
asi 1600 – 1550 pred n. l. Pešgaldarameš
asi 1550 – 1520 pred n. l. Ajadaragalama
Stredobabylonská ríša
kassitská dynastia
okolo 1570 pred n. l. Agum II.
okolo 1530 pred n. l. Burna-Buriaš I.
? – ? Kaštiliaš III.
okolo 1475 pred n. l. Ulam-Buriaš
? – ? Agum III.
okolo 1420 pred n. l. Kara-indaš
? – ? Kadašman-Charbe I.
okolo 1400 pred n. l. Kurigalzu I.
1374 – 1360 pred n. l. Kadašman-Enlil I.
1359 – 1333 pred n. l. Burna-Buriaš II.
1333 pred n. l. Kara-chardaš
1333 pred n. l. Nazi-Bugaš
1332 – 1308 pred n. l. Kurigalzu II.
1307 – 1282 pred n. l. Nazi-Maruttaš
1281 – 1264 pred n. l. Kadašman-Turgu
1263 – 1255 pred n. l. Kadašman-Enlil II.
1254 – 1246 pred n. l. Kudur-Enlil
1245 – 1233 pred n. l. Šagarakti–Šuriaš
1232 – 1225 pred n. l. Kaštiliaš IV.
1224 pred n. l. Enlil-nádin-šumi
1223 pred n. l. Kadašman-Charbe II.
1222 – 1217 pred n. l. Adad-šuma-iddina
1216 – 1187 pred n. l. Adad-šuma-usur
1186 – 1172 pred n. l. Meli-šipak
1171 – 1159 pred n. l. Marduk-apla-iddina I.
1158 pred n. l. Zababa-šuma-iddina
1157 – 1155 pred n. l. Enlil-nádin-achché
II. dynastia z Isinu
1154 – 1141 pred n. l. Marduk-kabit-achchéšu
1140 – 1133 pred n. l. Itti-Marduk-balátu
1132 – 1127 pred n. l. Ninurta-nádin-šumi
1126 – 1105 pred n. l. Nebukadnesar I.
1104 – 1101 pred n. l. Enlil-nádin-apli
1100 – 1083 pred n. l. Marduk-nádin-achché
1082 – 1070 pred n. l. Marduk-šápik-zéri
1069 – 1048 pred n. l. Adad-apla-iddina
1047 pred n. l. Marduk-achché-eríba
1046 – 1035 pred n. l. Marduk-zér-[...]
1034 – 1027 pred n. l. Nabú-šum-líbur
II. prímorská dynastia
1026 – 1009 pred n. l. Simbar-šipak
1009 pred n. l. Ea-mukín-zéri
1008 – 1006 pred n. l. Kaššú-nádin-achché
dynastia z Bazi (neidentifikovaná lokalita, pravdepodobne ležala na sútoku riek Dijálá a Tigris)
1005 – 989 pred n. l. Eulmaš-šákin-šumi
988 – 986 pred n. l. Ninurta-kudurrí-usur I.
986 pred n. l. Širikti-Šuqamuna (Širikti-Šukamuna)
elamská dynastia
985 – 980 pred n. l. Már-bíti-apla-usur
novobabylonské obdobie (1000 – 539 pred n. l.)
979 – 944 pred n. l. Nabú-mukín-apli
944 pred n. l. Ninurta-kudurrí-usur II.
943 – ? pred n. l. Már-bíti-achché-iddina
? – 900 pred n. l. Šamaš-mudammik
899 – 888 pred n. l. Nabú-šum-ukín I.
888 – 855 pred n. l. Nabú-apla-iddina
854 – 819 pred n. l. Marduk-zákir-šumi I.
818 – 813 pred n. l. Marduk-balássu-ikbi
812 pred n. l. Baba-acha-iddina
? – ? Ninurta-apla-[...]
? – ? Marduk-bél-zéri
? – 770 pred n. l. Marduk-apla-usur
769 – 761 pred n. l. Eríba-Marduk
760 – 748 pred n. l. Nabú-šum-iškun
747 – 734 pred n. l. Nabú-násir
733 – 732 pred n. l. Nabú-nádin-zéri
732 pred n. l. Nabú-šum-ukín II.
731 – 729 pred n. l. Nabú-mukín-zéri
asýrska dynastia
728 – 727 pred n. l. Tiglatpilesar III.; v Babylonii ako Púlu
726 – 722 pred n. l. Salmanasar V.; v Babylonii ako Ululája
721 – 710 pred n. l. Marduk-apla-iddina II.
709 – 705 pred n. l. Sargon II.
704 – 703 pred n. l. Sancherib (Sinacherib)
703 pred n. l. Marduk-zákir-šumi II.
703 pred n. l. Marduk-apla-iddina II.
702 – 700 pred n. l. Bél-ibni
699 – 694 pred n. l. Aššur-nádin-šumi
693 pred n. l. Nergal-ušézib
692 – 689 pred n. l. Mušézib-Marduk
688 – 681 pred n. l. Sancherib (Sinacherib)
680 – 669 pred n. l. Asarhaddon
668 – 648 pred n. l. Šamaš-šum-ukín
647 – 627 pred n. l. Kandalánu
626 – 625 pred n. l. Sín-šum-líšir
626 – 625 pred n. l. Sín-šar-iškun
Novobabylonská ríša (626 – 539 pred n. l.)
chaldejská dynastia
626 – 605 pred n. l. Nabopolasar
604 – 562 pred n. l. Nebukadnesar II.
561 – 560 pred n. l. Amél-Marduk
559 – 556 pred n. l. Neriglissar
556 pred n. l. Lábaši-Marduk (Lá-abáš-Marduk)
555 – 539 pred n. l. Nabonid

Zverejnené v auguste 1999.

Babylonia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-02-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/babylonia