Ausonius, Decimus Magnus

Text hesla

Ausonius [-zonijus; lat.], Decimus Magnus, genitív Ausonia, 310 Burdigala, dnes Bordeaux – 393 (podľa iných zdrojov 394 alebo 395) tamže — rímsky básnik a rétor. Rečnícke vzdelanie získal u svojho strýka, rétora Aemilia Magna Arboria v Tolose (dnes Toulouse), neskôr pôsobil ako učiteľ gramatiky a rétoriky v Burdigale. R. 365 ho cisár Valentinián I. povolal na dvor do Augusty Treverorum (dnes Trier), aby vychovával jeho 6-ročného syna Graciána. Po Graciánovom nástupe na trón (Valentiniánov spoluvládca od 367) závratne stúpla aj Ausoniova kariéra, 370 získal hodnosť comes (dvoran), 375 bol vymenovaný za cisárovho tajomníka (quaestor sacri palatii), neskôr správca Galií (praefectus Galliarum). Keď Gracián zahynul v boji s Magnom Maximom (383), Ausonius sa odobral do rodnej Burdigaly.

Vynikajúci znalec antickej poézie, poeta ludens (= hrajúci sa básnik), tvorca básnických hračiek (gr. paignia), resp. formálnych hračiek (gr. technopaignia), napr. Trojčíselnej hádanky (Griphus ternarii numeri) alebo hexametrickej básne, v ktorej sa každý verš začína rovnakým jednoslabičným slovom, akým sa končí predchádzajúci verš; majster centónovej techniky (→ cento). Autor lascívnej Svadobnej zlátaniny (Cento nuptialis) zostavenej z bezúhonných veršov Vergília. Vo svojom najrozsiahlejšom básnickom diele, skladbe Mosella (438 hexametrov), ktoré je spojením tradičného antického enkómia, hymnu a panegyriky, opisuje krajinu v poriečí Moselly; cenné sú aj jeho oslavné básne na profesorov (Spomienka na burdigalských profesorov, Commemoratio professorum Burdigalensium), mestá Rímskej ríše (Výpočet vznešených miest, Ordo urbium nobilium), germánske dievča Bissulu a i. Zachovala sa jeho korešpondencia (7 veršovaných listov) s Pavlom z Noly (Paulinus Nolensis, *353, †431), s ktorého životným zvratom (obrátenie na kresťanskú vieru) a s následným novým prístupom k poézii (poeta christianus) sa nezmieril.

Text hesla

Ausonius [-zonijus; lat.], Decimus Magnus, genitív Ausonia, 310 Burdigala, dnes Bordeaux – 393 (podľa iných zdrojov 394 alebo 395) tamže — rímsky básnik a rétor. Rečnícke vzdelanie získal u svojho strýka, rétora Aemilia Magna Arboria v Tolose (dnes Toulouse), neskôr pôsobil ako učiteľ gramatiky a rétoriky v Burdigale. R. 365 ho cisár Valentinián I. povolal na dvor do Augusty Treverorum (dnes Trier), aby vychovával jeho 6-ročného syna Graciána. Po Graciánovom nástupe na trón (Valentiniánov spoluvládca od 367) závratne stúpla aj Ausoniova kariéra, 370 získal hodnosť comes (dvoran), 375 bol vymenovaný za cisárovho tajomníka (quaestor sacri palatii), neskôr správca Galií (praefectus Galliarum). Keď Gracián zahynul v boji s Magnom Maximom (383), Ausonius sa odobral do rodnej Burdigaly.

Vynikajúci znalec antickej poézie, poeta ludens (= hrajúci sa básnik), tvorca básnických hračiek (gr. paignia), resp. formálnych hračiek (gr. technopaignia), napr. Trojčíselnej hádanky (Griphus ternarii numeri) alebo hexametrickej básne, v ktorej sa každý verš začína rovnakým jednoslabičným slovom, akým sa končí predchádzajúci verš; majster centónovej techniky (→ cento). Autor lascívnej Svadobnej zlátaniny (Cento nuptialis) zostavenej z bezúhonných veršov Vergília. Vo svojom najrozsiahlejšom básnickom diele, skladbe Mosella (438 hexametrov), ktoré je spojením tradičného antického enkómia, hymnu a panegyriky, opisuje krajinu v poriečí Moselly; cenné sú aj jeho oslavné básne na profesorov (Spomienka na burdigalských profesorov, Commemoratio professorum Burdigalensium), mestá Rímskej ríše (Výpočet vznešených miest, Ordo urbium nobilium), germánske dievča Bissulu a i. Zachovala sa jeho korešpondencia (7 veršovaných listov) s Pavlom z Noly (Paulinus Nolensis, *353, †431), s ktorého životným zvratom (obrátenie na kresťanskú vieru) a s následným novým prístupom k poézii (poeta christianus) sa nezmieril.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Ausonius, Decimus Magnus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ausonius-decimus-magnus