Atticus, Titus Pomponius

Text hesla

Atticus [-kus], Titus Pomponius, genitív Attica, 109 pred n. l. – 32 pred n. l. — rímsky vzdelanec, epikurejec, príslušník stavu jazdcov (equites), bohatý podnikateľ. Počas vnútropolitických bojov medzi optimátmi (Sulla) a populármi (Marius, ku ktorému sa neskôr pridal Cinna) odišiel 88 pred n. l. do Atén, kde sa viac než 20 rokov venoval štúdiu (o. i. rímskych dejín a genealógie); pre záľubu v atickej kultúre získal prívlastok Atičan (gr. Attikos). V duchu epikurejskej filozofie (epikureizmus) rezignoval z akejkoľvek verejnej činnosti, v politických sporoch zachovával neutralitu, čo mu umožnilo udržiavať kontakty s väčšinou významných osôb bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Majiteľ pisárskej dielne – prvého (nám známeho) nakladateľstva v Ríme, v ktorom zamestnával otrokov na odpisovanie kníh. Autor (nezachovaného) diela Kniha letopočtov (Liber annalis), v ktorom spísal rímske dejiny radené chronologicky podľa jednotlivých rokov. Bol najbližším priateľom M. Tullia Ciceróna (Cicero), ktorého listy adresované Atticovi (Epistulae ad Atticum) sa zachovali. Atticus vydal mnohé z Cicerónových diel a po Cicerónovej smrti sa postaral o jeho literárnu pozostalosť. Okolo 37 pred n. l. vydal svoju dcéru Pomponiu Atticu (Caecilia Pomponia Attica, *51 pred n. l.) za Oktaviánovho vojenského veliteľa Agrippu, čím prehĺbil priateľstvo s Oktaviánom (budúcim cisárom Augustom). R. 32 pred n. l. ochorel na nevyliečiteľnú chorobu a spáchal samovraždu.

Atticov životopis napísal jeho priateľ, historik Nepos.

Text hesla

Atticus [-kus], Titus Pomponius, genitív Attica, 109 pred n. l. – 32 pred n. l. — rímsky vzdelanec, epikurejec, príslušník stavu jazdcov (equites), bohatý podnikateľ. Počas vnútropolitických bojov medzi optimátmi (Sulla) a populármi (Marius, ku ktorému sa neskôr pridal Cinna) odišiel 88 pred n. l. do Atén, kde sa viac než 20 rokov venoval štúdiu (o. i. rímskych dejín a genealógie); pre záľubu v atickej kultúre získal prívlastok Atičan (gr. Attikos). V duchu epikurejskej filozofie (epikureizmus) rezignoval z akejkoľvek verejnej činnosti, v politických sporoch zachovával neutralitu, čo mu umožnilo udržiavať kontakty s väčšinou významných osôb bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Majiteľ pisárskej dielne – prvého (nám známeho) nakladateľstva v Ríme, v ktorom zamestnával otrokov na odpisovanie kníh. Autor (nezachovaného) diela Kniha letopočtov (Liber annalis), v ktorom spísal rímske dejiny radené chronologicky podľa jednotlivých rokov. Bol najbližším priateľom M. Tullia Ciceróna (Cicero), ktorého listy adresované Atticovi (Epistulae ad Atticum) sa zachovali. Atticus vydal mnohé z Cicerónových diel a po Cicerónovej smrti sa postaral o jeho literárnu pozostalosť. Okolo 37 pred n. l. vydal svoju dcéru Pomponiu Atticu (Caecilia Pomponia Attica, *51 pred n. l.) za Oktaviánovho vojenského veliteľa Agrippu, čím prehĺbil priateľstvo s Oktaviánom (budúcim cisárom Augustom). R. 32 pred n. l. ochorel na nevyliečiteľnú chorobu a spáchal samovraždu.

Atticov životopis napísal jeho priateľ, historik Nepos.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Atticus, Titus Pomponius [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-07-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/atticus-titus-pomponius