atonálna hudba

atonálna hudba — hudba bez tonálneho centra, resp. centier (akord, tón), negujúca hierarchické vzťahy medzi tónmi a akordmi vyplývajúce z tonality. Náznaky atonálnej hudby sa objavili už koncom 19. a začiatkom 20. stor. napr. v hudbe A. N. Skriabina a C. Debussyho. Typickým obdobím atonality je obdobie formovania druhej viedenskej školy, a najmä prvé atonálne diela A. Schönberga od opusu 11 (1908) po opus 22, resp. 23 (1923). Princíp atonálnej hudby prijali priami i nepriami žiaci A. Schönberga, a to najmä A. Berg a A. Webern v období 1908 – 22, keď dvanásťtónová hudba prekročila hranice tonálnej organizácize. Termín atonálna hudba sa nesprávne používa aj na pomenovanie iného tonálneho systému, ako sú tradičné dur a mol.