Aténsky námorný spolok

Aténsky námorný spolok — federácia vytvorená 478 – 477 pred n. l. gréckymi mestskými štátmi v Egejskom mori a na maloázijskom pobreží (neskôr aj štáty v Hellésponte) pod hegemóniou Atén, zameraná na obranu pred útokmi Perzskej ríše. R. 479 pred n. l. sa Gréci po víťazstve nad Peržanmi (tretia perzská výprava, → grécko-perzské vojny) usilovali vydobyť slobodu aj ostrovným a maloázijským Grékom. Iniciátorom Aténskeho námorného spolku bol aténsky politik Aristeidés. Členovia spolku si uchovali svoju politickú samostatnosť. Zástupcovia jednotlivých štátov sa schádzali na ostrove Délos (spočiatku sa preto nazýval aj Délsky) a platili do spolkovej pokladnice, ktorú spravovali aténski úradníci, poplatok (foros) alebo dodávali bojové lode. R. 470 – 465 pred n. l. (presný dátum nie je známy) spolok pod Kimónovým velením porazil perzské loďstvo i vojsko v námornej a v pevninskej bitke pri ústí rieky Eurymedón (dnes Köprüçay) do Stredozemného mora. R. 454 – 453 pred n. l. Periklés preniesol spolkovú pokladnicu do Atén, pretože Délos vraj ohrozovali perzské vpády. Atény dbali na to, aby zo spolku žiaden člen nevystúpil (465 – 463 pred n. l. potlačili povstanie na ostrove Naxos), a niektoré mestá priamo nútili stať sa jeho členom (ostrov Skýros). Periklés využíval spolkové peniaze nielen na výstavbu lodí, ale aj na prestavbu Atén (Propyleje, Parthenón). Aténsky námorný spolok sa postupne premenil na ríšu. Na kontrolu spojencov vysielali Atény osadníkov, ktorým prideľovali pozemky v určitom štáte (klerúchia). V čase peloponézskej vojny väčšina spojencov zostala na strane Atén, ale po sicílskej výprave (413 pred n. l.) a po porážke Atén 404 pred n. l. Sparťania spolok rozpustili. R. 377 pred n. l. bol založený druhý Aténsky námorný spolok, ktorý však mal oveľa menej členov a 338 pred n. l. po bitke pri Chairóneii zanikol.