Arkádia

Arkádia — krajina v Grécku v strede polostrova Peloponéz; bez prístupu k moru. Na severe susedí s Elidou a Achájou, na severovýchode s Argolidou, na juhu s Lakóniou a Messéniou. Na severovýchode sa nachádza Stymfalské jazero známe z mýtov o Heraklovi. Väčšina územia je hornatá, obyvateľstvo sa živilo prevažne pastierstvom, dlho žilo v rodovom zriadení a v dedinách. Významnými mestami boli Mantineia, Tegea, Héraia a Figaleia.

O podmanenie Arkádie sa neúspešne pokúšala Sparta. V 6. stor. pred n. l. sa Arkádia pripojila k Peloponézskemu spolku. Po peloponézskej vojne, keď bola moc Sparty oslabená Tébami (371 pred n. l. porážka pri Leuktre), bolo založené mesto Megalopolis (369 pred n. l.), ktoré sa stalo centrom federatívne usporiadaného Arkádskeho spolku. Jeho najvyšším orgánom bolo zhromaždenie rozhodujúce o dôležitých vnútropolitických i zahraničnopolitických otázkach. Výkonnými úradníkmi boli stratégovia. Spolok sa rozpadol po ovládnutí Grécka Alexandrom III. Veľkým. Asi v polovici 3. stor. pred n. l. vstúpili arkádske mestá do Achájskeho spolku.

V bukolickej poézii bola Arkádia vysnívanou idylickou krajinou so životom pastierov nezasiahnutým modernou dobou.